Zoznam byliniek

O kokoške pastušej kapsule:

Kokoška pastušia kapsula je bežná burina našich záhrad, no má významné liečivé vlastnosti. Pochádza zo Stredomoria, dnes rastie takmer po celom svete. V našich podmienkach je jednoročná až dvojročná rastlina, ktorá rastie aj na miestach, kde sa iné rastliny neuchytia – rumoviská, úhory, štrkové pôdy, záhony.

Dorastá do výšky 30–50 cm. Má prízemnú listovú ružicu, z ktorej vyrastá vetvená lodyha s drobnými kopijovitými lístkami. Kvitne takmer celý rok – od februára až do novembra, v teplých oblastiach aj celoročne. Kvety sú špinavo biele, usporiadané v malých strapcoch. Plodom sú charakteristické srdcovité šešulky.

Použitie a prípravky:

• čerstvá vňať – do šalátov, nátierok, ako korenina
• kvitnúca vňať – na sušenie a liečebné použitie
• sušená vňať – čaje, odvary, tinktúry
• šešulky – náhrada horčičných semien (opatrne!)
• zvonka – obklady na rany, modriny, opuchy, hemoroidy

Recepty:

• Kokoškový čaj na regeneráciu metabolizmu
  1 čajová lyžička sušenej vňate zaliať 250 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút. Piť 1–2× denne, maximálne 3 týždne.
• Obklad z čerstvej vňate
  Dve hrste čerstvej vňate spariť nad parou 10 minút, zabaliť do uteráka a priložiť na postihnuté miesto. Použiť pri modrinách, pomliaždeninách, opuchoch.

Pestovanie:

• rastie takmer všade – slnko aj polotieň
• nenáročná, darí sa aj na chudobných pôdach
• často rastie v záhonoch ako burina
• kvitne od jari do jesene, v teplých zimách aj celoročne

Doba zberu:

• marec – november (vňať)
• jún – september (šešulky)

Zbierame:

• kvitnúcu vňať – najvyšší obsah účinných látok
• mladé listy – na kulinárske použitie
• zrelé šešulky – ako korenina

Kontraindikácie:

• tehotné a dojčiace ženy – neodporúča sa
• malé deti – nevhodné
• vo veľkých dávkach môže byť jedovatá
• dlhodobé užívanie semien môže spôsobiť tráviace ťažkosti

Bezpečnosť:

• vňať je bezpečná pri krátkodobom užívaní
• semená užívať len v malom množstve
• pri krvácavých stavoch môže byť veľmi účinná
• pri vnútornom užívaní dodržiavať odporúčané množstvá

Zhrnutie:

Kokoška pastušia kapsula je nenáročná rastlina s výraznými liečivými účinkami. Pomáha pri vysokom tlaku, krvácaní, zápaloch močových ciest, metabolických poruchách a podporuje funkciu pečene, obličiek a sleziny. Zvonka lieči rany, modriny a opuchy. V kuchyni nahradí horčicu a mladé listy sú vhodné do šalátov. Pri tehotenstve, dojčení a pri užívaní semien je potrebná opatrnosť.

Ďalšie názvy:

1. Kapucínka väčšia – slovenský názov
2. Lichořeřišnice větší – český názov
3. Tropaeolum majus – latinský názov
4. Nasturtium – anglický názov
5. Capucine – francúzsky názov
6. Kapuzinerkresse – nemecký názov

Používa sa na:

• bakteriostatické a protizápalové účinky
• zápaly horných dýchacích ciest, mandlí
• močopudné pôsobenie – čistí obličky a močové cesty
• antibiotické účinky – salmonela, streptokok, stafylokok
• vypadávanie vlasov, lupiny
• dezinfekcia rán – obklady z listov
• slnečný úpal
• podpora kardiovaskulárneho systému

Účinné látky:
glukotropeolín, vitamín C, flavonoidy, silice, minerály.

Účinky:

• antibiotické – široké spektrum účinku
• bakteriostatické – brzdí rast mikróbov
• protizápalové – dýchacie cesty, koža
• diuretické – močové cesty, obličky
• regeneračné – koža, rany, popáleniny
• podpora rastu vlasov – znižuje vypadávanie
• kardioprotektívne – zdravie srdca

Zbierame:
listy, kvety, plody, semená

Doba zberu:
máj – október (listy a kvety), po odkvitnutí plody a semená

Zber:
Zbierať za suchého slnečného počasia. Sušiť v tenkých vrstvách v tieni.

O rastline:
Kapucínka väčšia je silná prírodná „rastlinná antibiotická“ bylina. Má výrazné antibakteriálne účinky, pôsobí proti streptokokom, stafylokokom aj salmonelám. Čistí močové cesty, podporuje dýchacie cesty, regeneruje kožu a pomáha pri vypadávaní vlasov. Je celá jedlá – listy, kvety, púčiky aj semená.

Použitie a prípravky:

• čerstvé listy a kvety – šaláty, nátierky, tvarohové jedlá
• púčiky – nakladané ako kapary
• semená – korenie, pikantná prísada do octu
• čaj – dýchacie cesty, močové cesty
• nálev – vnútorné aj vonkajšie použitie
• tinktúra – infekcie, stres, nespavosť
• obklady – rany, popáleniny, úpal
• inhalácia – bronchitída, hlieny
• pesto – z listov a kvetov

Odporúčané dávkovanie:

• Čerstvá kapucínka: 20–30 g listov alebo kvetov.
• Šťava: 50–100 ml denne.
• Čaj: hrsť listov, lúhovať 10–15 minút.
• Nálev: 5 g čerstvej (alebo 30 g sušenej) kapucínky, lúhovať max. 10 minút, piť 3× denne.
• Tinktúra: 20 kvapiek 3× denne na prázdny žalúdok.

Domáce recepty:
Čaj z kapucínky:
Hrsť listov 250 ml vriacej vody Lúhovať 10–15 minút Piť pri infekciách dýchacích a močových ciest.

Nálev na rany a popáleniny:
5 g čerstvej kapucínky 1 šálka vriacej vody Lúhovať 10 minút Použiť ako obklad na rany, odreniny, úpal.

Tinktúra:
Listy + kvety 40–60 % alkohol Macerovať 3–4 týždne Užívať 20 kvapiek 3× denne.

Inhalácia:
Hrsť listov 0,5 l vriacej vody Vdychovať výpary pri bronchitíde a hliene.

Pesto z kapucínky:
Listy + kvety Olivový olej Cesnak Soľ Rozmixovať Použiť na cestoviny alebo chlieb.

Nakladané púčiky (kapary):
Púčiky kapucínky Ocot Soľ Korenie Použiť ako náhradu kapár.

Kontraindikácie:

• ochorenia obličiek – opatrnosť pri vyšších dávkach
• tehotenstvo – konzultovať

Zaujímavosti:
Kapucínka je jedna z najsilnejších prírodných rastlinných antibiotík. Je celá jedlá – listy, kvety, púčiky aj semená.

Ďalšie názvy:

1. Kardamóm – slovenský názov
2. Kardamon – ľudový názov
3. Elettaria cardamomum – latinský názov
4. Cardamom – anglický názov
5. Kardamom – nemecký názov
6. Cardamome – francúzsky názov

Používa sa na:

• stimuláciu tvorby tráviacich štiav
• podporu trávenia
• povzbudenie chuti do jedla
• plynatosť a pocit plnosti
• afrodiziakum pre mužov
• osvieženie dychu
• žuvanie semien – odstránenie zápachu z úst
• tinktúra – kloktanie pri zápale ďasien
• čaj – únava, stres, prepracovanie

Účinné látky:
silice (cineol, terpinyl acetát), flavonoidy, minerály.

Účinky:

• digestívne – trávenie, žalúdok, črevá
• karminatívne – proti plynatosti
• stimulujúce – chuť do jedla
• antiseptické – ústna dutina, ďasná
• upokojujúce – stres, nervové vyčerpanie
• afrodiziakálne – tradičné použitie

Zbierame:
semená (plody – tobolky)

Doba zberu:
podľa pestovania – tropické oblasti

Zber:
Zbierajú sa zrelé tobolky, sušia sa v tieni. Semená sa používajú celé alebo mleté.

O rastline:
Kardamóm je aromatická korenina pochádzajúca z Indie. Má výraznú vôňu a chuť, ktorá stimuluje trávenie, osviežuje dych a podporuje chuť do jedla. Je obľúbený v kuchyni aj v tradičnej medicíne. Čaj s kardamómom pomáha pri únave, strese a prepracovaní.

Použitie a prípravky:

• korenie – omáčky, mäso, šaláty
• pečenie – perníky, koláče, múčniky
• nápoje – káva, čaj, arabské nápoje
• čaj – trávenie, únava
• tinktúra – kloktanie pri zápale ďasien
• extrakty – trávenie, ústna dutina

Odporúčané dávkovanie:
Denná dávka približne 1,5 g. Výborne pôsobí v kombinácii s feniklom alebo rascou.

Domáce recepty:
Kardamómový čaj:
1–2 tobolky kardamómu 250 ml horúcej vody Lúhovať 10 minút Piť pri únave, strese, trávení.

Kardamóm v káve:
Štipka mletého kardamómu Pridať do kávy Zvýrazní chuť a podporí trávenie.

Kardamómová tinktúra:
Semená kardamómu 40–60 % alkohol Macerovať 2–3 týždne Použiť na kloktanie pri zápale ďasien.

Kardamómové korenie:
Mleté semená Použiť do omáčok, mäsa, šalátov, pečiva.

Kardamómový čaj proti únave:
Kardamóm + fenikel + rasca Zaliať vriacou vodou Lúhovať 10 minút Piť pri prepracovaní.

Kontraindikácie:

• žalúdočné vredy – opatrnosť
• alergia na koreniny

Zaujímavosti:
Kardamóm je jednou z najstarších korenín sveta. V arabskom svete sa tradične pridáva do kávy ako symbol pohostinnosti.

Zbierame:
koreň – najliečivejšia časť rastliny

Doba zberu:
tropické oblasti – celoročne

Zber:
Koreň sa suší, melie na prášok alebo používa čerstvý. Skladovať v suchu, mimo vlhkosti.

O rastline:
Kava kava je tradičná polynézska rastlina známa svojimi silnými upokojujúcimi účinkami. Koreň obsahuje kavalaktóny, ktoré pôsobia na nervový systém, zmierňujú úzkosť, stres, nespavosť a uvoľňujú svalové kŕče. Používa sa aj pri bolestiach, menopauze a zápaloch hrdla.

Použitie a prípravky:

• kapsuly – najčastejšia forma
• prášok – zmiešať s vodou alebo kokosovým mliekom
• čaj – koreň v odvare
• tinktúra – koreň v alkohole
• masti – bolesti svalov, kĺbov
• potraviny – čokoláda, smoothie, lupienky

Odporúčané dávkovanie:
Dodržiavať dávkovanie uvedené na doplnkoch. Užívať krátkodobo a s opatrnosťou.

Domáce recepty:
Kava nápoj (tradičný):
Prášok z koreňa Voda alebo kokosové mlieko Dobre premiešať Piť pri úzkosti, strese, nespavosti.

Kava čaj:
1 čajová lyžička prášku 250 ml horúcej vody Lúhovať 10 minút Piť večer na upokojenie.

Tinktúra:
Koreň kavy 40–60 % alkohol Macerovať 3–4 týždne Užívať podľa odporúčaní výrobcu.

Kava masť:
Kava prášok Masťový základ Použiť na bolesti svalov a kĺbov.

Kava v potravinách:
Pridať do smoothie, čokolády, dezertov Použiť ako relaxačnú prísadu.

Bezpečnostné upozornenia:

• neužívať dlhšie ako 3 mesiace
• nekombinovať s alkoholom
• nekombinovať s psychotropnými liekmi
• môže ovplyvniť reakčný čas – nešoférovať
• môže spôsobiť zlyhanie pečene – zvýšená opatrnosť
• môže spôsobiť dočasné sfarbenie kože, vlasov a nechtov
• môže vyvolať alergickú reakciu

Zaujímavosti:
Kava kava je rituálna rastlina Polynézie – používala sa pri obradoch na upokojenie mysle. Je jednou z najsilnejších prírodných anxiolytík, ale vyžaduje opatrné užívanie.

Zbierame:
plody a listy

Doba zberu:

• August
• September

Zber:
Plody sa zbierajú v plnej zrelosti, keď sú jasne červené. Sušia sa v tenkej vrstve pri nízkej teplote, aby sa zachovali účinné látky. Listy sa zbierajú počas leta a sušia v tieni.

O rastline:
Klanopraška čínska (Schisandra chinensis) je opadavá, kríkovitá liana dorastajúca až do dĺžky 10 a viac metrov. Listy sú svetlo zelené, tenké, eliptické až obvajcovité. Zdrevnatené stonky príjemne voňajú. Kvety sú jednotlivé, vonné, jednopohlavné, vyrastajú na báze mladých výhonkov. Okvetie je biele, krémové alebo ružovkasté, zložené z 5 až 9 voľných lístkov. Plodom je podlhovasté súplodie ružovo červených až červených bobúľ, veľkých 5 až 7,5 mm. Rastlina je prirodzene rozšírená v severovýchodnej Číne, Japonsku, Kórei a na ruskom Ďalekom východe.

Použitie a prípravky:

• prášok z plodov
• drvená bylinka
• kapsule
• tinktúra
• sušené ovocie

Domáce recepty:
Čaj z klanoprašky:
1 čajová lyžička sušených plodov zaliať 250 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút.

Tinktúra:
Plody zaliať 40 % alkoholom, lúhovať 3 týždne, denne pretrepať.

Energetický odvar:
1 lyžica plodov povariť 5 minút, piť ráno na povzbudenie.

Kontraindikácie:

• vysoký krvný tlak
• nespavosť (užívať len ráno)
• tehotenstvo a dojčenie – konzultovať s lekárom
• akútne zápalové ochorenia

Zaujímavosti:
Klanopraška je jednou z najznámejších rastlín tradičnej čínskej medicíny. Je považovaná za silný adaptogén, podobne ako ženšen. Plody sa nazývajú „päťchutové bobule“, pretože obsahujú sladkú, kyslú, horkú, slanú aj štipľavú chuť. V Ázii sa používa ako tonikum na dlhovekosť a vitalitu.

Zbierame:
sušené puky (kvety)

Doba zberu:
tropické oblasti – celoročne

Zber:
Zbierajú sa nerozvinuté kvety, sušia sa na slnku. Používajú sa celé alebo mleté.

O rastline:
Klinčekovec korenistý je tropický strom, ktorého sušené puky patria medzi najsilnejšie prírodné antiseptiká. Eugenol pôsobí ako lokálne anestetikum, dezinfikuje, tlmí bolesť a má výrazné antibakteriálne účinky. Klinček podporuje trávenie, imunitu a pomáha pri kožných problémoch.

Použitie a prípravky:

• korenie – jedlá, pečenie, omáčky
• olej – lokálne na bolesť (opatrne!)
• odvar – pleť, rany, akné
• tinktúra – zápaly, trávenie
• inhalácia – dýchacie cesty

Odporúčané dávkovanie:
Používať s opatrnosťou – klinčekový olej je veľmi silný.

Domáce recepty:
Inhalácia na dýchacie cesty:
15 klinčekov 250 ml vody Variť 5 minút Inhalovať výpary pri upchatom nose a kašli.

Odvar na pleť a rany:
5 klinčekov 200 ml vody Variť 5 minút Po vychladnutí naniesť tampónom Použiť na vrásky, akné, opary, zle sa hojace rany.

Tinktúra:
10 g klinčekov 1/2 škoricovej tyčinky 0,5 l 60 % alkoholu Lúhovať 14 dní, občas pretrepať Užívať po kvapkách (cca 15 kvapiek).

Klinčekový olej:
Použiť lokálne na bolesť zubov (veľmi opatrne).

Klinček v kuchyni:
Pridať do perníkov, koláčov, omáčok, vareného vína Použiť do kávy alebo čaju na zvýraznenie chuti.

Kontraindikácie:

• silný olej – môže dráždiť pokožku
• nevhodné pre malé deti (olej)
• alergia na koreniny

Zaujímavosti:
Klinček bol v minulosti jedným z najcennejších korení sveta. Eugenol je tak silný, že sa používa aj v stomatológii ako anestetikum.

Zbierame:
vňať

Doba zberu:

• Jún
• Júl
• August

Zber:
Nadzemnú časť rastliny zbierame v čase kvitnutia (jún–august). Režeme iba kvitnúce horné časti stonky, približne 20 cm dlhé. Viažeme ich do zväzkov a sušíme na vzdušnom, tienistom mieste pri teplote do 35 °C.

O rastline:
Komonica lekárska (Melilotus officinalis) je dvojročná bylina s rozkonárenou stonkou vysokou do 100 cm. Listy sú trojpočetné, nepravidelne zúbkaté, s dlhými stopkami. Kvety sú žlté, usporiadané v riedkych strapcoch. Plodom je žltohnedý, priečne ryhovaný struk s jedným semenom. Vysušená bylina príjemne vonia a má horkoslanú chuť. Rastie od nížin po podhorské oblasti, najmä na vlhkých trávnatých miestach, okrajoch tokov, cestách, rumoviskách a medziach.

Použitie a prípravky:

• čaj z vňate – na žilový obeh a nervové poruchy
• tinktúra – na vnútorné posilnenie žilového obehu
• obklady – na vredy a hnisavé rany
• kúpele – na opuchy a zápaly

Domáce recepty:
Čaj na žilový obeh:
1 lyžička sušenej vňate zaliať 250 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút.

Tinktúra:
Vňať zaliať 40 % alkoholom, lúhovať 2–3 týždne, denne pretrepať.

Obklad na vredy:
Silný odvar z vňate naniesť na gázu a priložiť na postihnuté miesto.

Kontraindikácie:

• poruchy zrážanlivosti krvi
• užívanie antikoagulancií
• tehotenstvo – konzultovať s lekárom
• užívať opatrne pri ochoreniach pečene

Zaujímavosti:
Komonica lekárska je známa svojou charakteristickou vôňou spôsobenou kumarínom. V minulosti sa používala aj na parfumovanie miestností a skladov. Patrí medzi tradičné byliny na podporu žilového a lymfatického obehu.

Obsahové látky:

• Horčiny (seskviterpénové laktóny)
• Glykozid eupatorín
• Flavonoidy
• Silica
• Triesloviny
• Organické kyseliny
• Cholín
• Saponíny
• Pyrolizidínové alkaloidy (trachelantamidín, echinatín)
• V koreni inulín (fruktózan)
• Eupatopicrin – pravdepodobne protinádorové pôsobenie

Zbierame:

Zbierame najmä vňať a listy. Kvetová droga pri neskorom zbere stráca akosť, preto sa nezbiera. Koreň sa zbiera len výnimočne.

Použitie:

Vňať:

• Zápar: podáva sa v obvyklých dávkach.
• Tinktúra: z čerstvej vňate, používa sa ako imunostimulans. Pri akútnych virózach 5–10 kvapiek každé 2–3 hodiny prvé tri dni, potom 4× denne 15 kvapiek až do uzdravenia.

Koreň:

• Odvar: používa sa v obvyklých dávkach.

Možnosti kombinácie:

Droga sa môže použiť v čajových zmesiach. Obsah by nemal presiahnuť 15 % a zmes by sa nemala podávať dlhšie ako 1 mesiac.

Špeciality:

• Kúpeľ nôh alebo rúk v odvare – pri reumatizme, virózach, ekzémoch, kožných chorobách.
• Odvar: 15–25 g listov a kvetov na 0,5 l vody, zvariť na 2/3 objemu, piť 1 malý pohár ráno a večer.
• Odvar z koreňa: mierne preháňadlo, pije sa 3× denne pred jedlom.
• Zápar z listov: proti hystérii, kašľu, katarom, vodnateľnosti, vnútorným poraneniam; zvonka na obklady opuchov, pečene a sleziny.

Použitie v homeopatii:

Eupatorium cannabinum sa používa podobne ako Eupatorium perfoliatum a Eupatorium purpureum. Základom je čerstvá vňať trhaná pred kvetom. Spracováva sa liehom 80 %, riedi sa do potencie D5. Užíva sa 3×10 kvapiek pred jedlom.

Zbierame:
semená (najdôležitejšia časť), kvety, listy

Doba zberu:
koniec leta – jeseň (podľa dozrievania semien)

Zber:
Semená sa zbierajú v plnej zrelosti, keď sú úbory suché. Vymlátia sa, dosušia v tieni a skladujú v uzavretých nádobách chránené pred vlhkosťou.

O rastline:
Konope siate (Cannabis sativa) je jednoročná bylina z čeľade Cannabaceae. Dorastá do výšky až 3 metre. Samčie rastliny dozrievajú skôr ako samičie. Listy sú typické – 3 až 9 početné so zubatými okrajmi. Kvitne bielymi až svetlo žltými kvetmi. Plodom je jednosemenná nažka. Konope sa pestuje v Európe aj Ázii, najmä v Číne. Má rada neutrálnu až mierne kyslú pôdu s dobrým odvodnením. Využíva sa v potravinárstve, kozmetike, textilnom priemysle aj stavebníctve.

Použitie a prípravky:

• konopné semienka – celé, lúpané, drvené
• konopný olej – potravinársky, kozmetický
• konopné proteíny – pre športovcov, vegánov
• konopná múka – pečenie, varenie
• konopné mlieko – rastlinná alternatíva
• konopná kozmetika – krémy, balzamy, šampóny
• konopné vlákno – textil, laná, plachty, izolácie

Domáce recepty:
Konopné semienka:
Pridať do šalátov, kaší, jogurtov, pečiva. Môžu sa jesť aj samostatne.

Konopný olej:
Používa sa za studena – do šalátov, omáčok, kozmetiky. Hydratuje pokožku, pomáha pri akné a psoriáze.

Konopný čaj:
Rozdrviť semená alebo listy, zaliať horúcou vodou, lúhovať 10–15 minút. Možno osladiť medom alebo pridať mätu.

Konopné smoothie:
2 PL semien namočiť cez noc, ráno zmixovať s citrónovou šťavou, kustovnicou a ľadom.

Kozmetické použitie:
Konopný olej aplikovať na suchú pokožku, ekzémy, psoriázu, akné.

Kontraindikácie:

• alergia na konope – zriedkavé, ale možné
• pri ochoreniach tráviaceho traktu – opatrnosť pri vysokom množstve oleja
• pri poruchách zrážania krvi – konopný olej môže ovplyvniť zrážanlivosť
• pri užívaní liekov na tlak – konzultácia s lekárom

Zaujímavosti:
Konope obsahuje všetkých 9 esenciálnych aminokyselín. Je jedným z najlepších rastlinných zdrojov omega-3 a omega-6 mastných kyselín v ideálnom pomere. Obsahuje SDA a EPA – mastné kyseliny, ktoré sa v rastlinách vyskytujú len zriedka. Konopné vlákno je extrémne odolné a používalo sa už v staroveku na výrobu lán, plachiet a textilu. V Európe je legálne pestovať len odrody uvedené v zákone č. 167/98 Zb.

Ďalšie názvy:

1. Kôpor – slovenský názov
2. Kopr – český názov
3. Anethum graveolens – latinský názov
4. Dill – anglický názov
5. Aneth – francúzsky názov
6. Dillkraut – nemecký názov
7. Eneldo – španielsky názov
8. Укроп – ruský názov

Používa sa na:

• podporu trávenia
• znižovanie nadúvania
• upokojenie kŕčov
• močopudné účinky
• tíšenie zažívacích problémov
• tlmenie kašľa
• podporu tvorby žalúdočných štiav
• podporu spánku
• zmiernenie bolesti hlavy
• žalúdočné problémy a ťažké trávenie

Účinné látky:
silice (karvón, limonén), flavonoidy, minerály, vitamín C, vláknina.

Účinky:

• karminatívne – proti nadúvaniu
• spazmolytické – uvoľňuje kŕče
• digestívne – podporuje trávenie
• diuretické – močopudné účinky
• expektoračné – tlmí kašeľ
• sedatívne – podporuje spánok
• analgetické – zmierňuje bolesť hlavy
• podpora žalúdočných štiav – lepšie trávenie

Zbierame:
vňať, listy, semienka

Doba zberu:
vňať počas leta, semienka na konci sezóny po dozretí

Zber:
Vňať sa strihá mladá a čerstvá. Semienka sa zbierajú po úplnom dozretí, keď sú suché. Sušia sa v tieni a skladujú v uzavretých nádobách.

O rastline:
Kôpor (Anethum graveolens) je jednoročná aromatická bylina z čeľade Apiaceae. Má jemné ihličkovité listy a žlté okolíky kvetov. Pestuje sa v záhradách ako korenina aj liečivá rastlina. Využíva sa celá rastlina – vňať, listy aj semienka. Je obľúbený v kuchyni, najmä pri nakladaní uhoriek, v polievkach, omáčkach a rybích jedlách.

Použitie a prípravky:

• čaj zo semien
• kôprová vňať – čerstvá alebo sušená
• korenie do jedál
• nakladanie zeleniny
• kúpele na nechty
• žuvanie semien – na sladší dych

Domáce recepty:
Kôprový čaj:
1 lyžička semienok variť 5 minút, lúhovať 10 minút. Pije sa pri nadúvaní, kŕčoch, tráviacich problémoch.

Kôprový nálev proti zvracaniu:
2 kg kôpru preliať vriacou vodou, lúhovať 15 minút. Pije sa 3× denne po šálke.

Kúpeľ na nechty:
Kôprové semená pridať do teplej vody, kúpeľ posilňuje nechty.

Spálené semená:
Používajú sa na rýchle zahojenie drobných odrenín.

Kôprová omáčka:
Nasekať kôpor. Pripraviť svetlú zápražku z masla, oleja a múky. Vmiesiť kôpor, zaliať vývarom, rozvariť hrudky. Pridať smotanu, dochutiť soľou, korením, cukrom a octom. Podávať s knedľami.

Kontraindikácie:

• alergia na Apiaceae (mrkvovité)
• pri nízkom tlaku – môže mierne znižovať tlak
• pri užívaní diuretík – zosilňuje účinok

Zaujímavosti:
Kôpor bol používaný už v starovekom Egypte a Grécku ako liek na trávenie a kašeľ. V stredoveku sa používal proti nespavosti a na upokojenie nervov. Semienka sú silnejšie ako vňať – obsahujú viac silíc a majú výraznejší liečivý účinok.

Zbierame:
plody (semená), vňať

Doba zberu:

• júl
• august

Zber:
Nadzemnú časť kosíme, keď žltozelená farba koriandra začína blednúť. Po vymlátení plody sušíme v tenkých vrstvách v tieni. Skladujeme v uzavretých nádobách.

O rastline:
Koriander siaty (Coriandrum sativum) je jednoročná aromatická bylina z čeľade Apiaceae. Má jemné listy (cilantro) a guľaté semená (koriander). Pestuje sa v Európe, Ázii aj Amerike. V kuchyni sa používajú listy aj semená. V liečiteľstve sa využívajú najmä semená – majú silné tráviace, protizápalové a antiparazitické účinky.

Použitie a prípravky:

• semená – čaj, korenie, tinktúra
• vňať – kuchynské použitie
• olej – kozmetika, masáže
• laktopudné čaje – podpora tvorby mlieka

Domáce recepty:
Koriandrový čaj:
1 lyžička semienok variť 5 minút, lúhovať 10 minút. Pije sa pri nadúvaní, trávení, kŕčoch.

Koriander proti parazitom:
Rozdrvené semienka zaliať horúcou vodou, piť 2× denne.

Koriander na spánok:
1 lyžička semienok večer do teplej vody – sedatívny účinok.

Koriander v kuchyni:
Používa sa do polievok, omáčok, ázijských jedál, pečiva, nakladanej zeleniny.

Koriander na pokožku:
Odvar zo semien použiť na oplachovanie pokožky pri vyrážkach.

Kontraindikácie:

• alergia na Apiaceae (mrkvovité)
• pri nízkom tlaku – môže mierne znižovať tlak
• pri užívaní sedatív – zosilňuje účinok

Zaujímavosti:
Koriander je jednou z najstarších liečivých rastlín – používali ho Egypťania, Rimania aj Gréci. Semienka majú silnejší liečivý účinok než vňať. V ajurvéde sa používa na chladenie organizmu, trávenie, detoxikáciu a podporu spánku.

Zbierame:
koreň (podzemok)

Doba zberu:

• Marec
• Október

Zber:
Podzemky vykopávame na jeseň alebo na skorú jar. Očistíme ich od koreňov a zvyškov listov. Sušíme na odkrytom mieste v tieni pri teplote do 30 °C.

O rastline:
Kosatec nemecký (Iris germanica) je trváca bylina s vodorovným, krátkym, hrubým a plazivým podzemkom, z ktorého vyrastá 30–100 cm vysoká stonka. Listy sú veľké, mečovité, úzko kopijovité, sediace a končisté. Od polovice stonky sa nachádzajú blanité listence, v ktorých vyrastajú veľké modré alebo fialové kvety. Plodom je trojpuzdrová tobolka s mnohými semenami. Počas sušenia nadobúda rastlina fialkovú vôňu a sladkastú, neskôr štipľavo horkú chuť. Pestuje sa v záhradách a parkoch ako okrasná rastlina.

Použitie a prípravky:

• odvar – na bronchitídu a kašeľ
• tinktúra – na tráviace problémy
• kozmetické prípravky – pleťové vody, krémy
• zubné pasty a púdry – aromatizujúci účinok

Domáce recepty:
Odvar na kašeľ:
1 čajová lyžička sušeného podzemku povariť 10 minút v 250 ml vody, piť teplé.

Odvar na trávenie:
1 lyžička drveného koreňa zaliať 200 ml vody, povariť 5 minút, piť po dúškoch.

Kozmetický zápar:
Podzemok zaliať horúcou vodou, nechať lúhovať 15 minút, používať na pleť ako tonikum.

Kontraindikácie:

• vo vyšších dávkach môže dráždiť sliznice
• nevhodné pre tehotné ženy
• pri citlivej pokožke používať opatrne
• pri vnútornom užívaní dodržiavať malé dávky

Zaujímavosti:
Kosatec nemecký je známy svojou charakteristickou fialkovou vôňou, ktorá sa zvýrazňuje počas sušenia. V minulosti sa používal ako parfum do šatníkov a ako prísada do kozmetiky. Je jednou z najstarších okrasných rastlín pestovaných v Európe.

O kostihoji lekárskom:

Kostihoj lekársky (Symphytum officinale) je vytrvalá bylina z čeľade borákovitých. Dorastá do výšky 60–120 cm, má mohutné drsné listy a hlboký čierny koreň, ktorý obsahuje najviac účinných látok. Kvitne od mája do júla zvonkovitými kvetmi fialovej, ružovej, belavej alebo fialkastobielej farby.

Rastie na vlhkých lúkach, pri potokoch, riekach, priekopách a na okrajoch lesov. Vyhovujú mu hlboké, humózne a vlhké pôdy. Je významnou medonosnou rastlinou – jeho kvety sú bohatým zdrojom nektáru pre včely.

Použitie a prípravky:

• masti, gély, balzamy – na bolesti kĺbov, šliach, svalov
• olej – na masáže a uzavreté rany
• obklady – na modriny, opuchy, pomliaždeniny
• kúpele – pri unavených nohách, bolestiach šliach a väzov
• tinktúry – len na vonkajšie použitie
• kostihojová jícha – prírodné hnojivo bohaté na draslík

Recepty:

• Kostihojový olej
  Koreň a listy variť v olivovom oleji na miernom ohni. Používať na uzavreté rany a bolesti.
• Obklad z listov
  Čerstvé alebo sušené listy priložiť na pokožku. Vďaka slizu zostávajú dlho vlhké.
• Kúpeľ na unavené nohy
  Odvar z koreňa pridať do teplej vody. Pomáha pri bolestiach šliach, väzov a okostice.
• Kostihojový obklad – tradičný recept
  2 lyžice sušeného koreňa variť 10 minút v 250 ml vody. Gázu namočiť a priložiť na neporušenú pokožku 10–15 minút.
• Kostihojová jícha – prírodné hnojivo
  1 kg listov + 10 l vody, nechať kvasiť 2–3 týždne. Riediť 1:10 a používať ako zálievku.

Pestovanie:

• nenáročný, vhodný aj pre začiatočníkov
• preferuje vlhké, hlboké, humózne pôdy
• slnečné až polotienisté stanovište
• množenie delením trsov alebo koreňovými rezňami
• rýchlo sa rozrastá – potrebuje dostatok priestoru
• vhodný do ekologických záhrad – zlepšuje pôdu

Doba zberu:

• listy – máj až august
• korene – marec, august, november

Zbierame:

• mladé listy – najvyšší obsah účinných látok
• koreň – najcennejšia časť rastliny
• koreň po zbere očistiť, narezať a rýchlo usušiť do 60 °C

Kontraindikácie:

• vnútorné užívanie je zakázané – obsah pyrolizidínových alkaloidov
• nepoužívať na otvorené rany
• tehotné a dojčiace ženy – neodporúča sa
• malé deti – len po odporúčaní lekára
• dlhodobé vonkajšie používanie – len pod dohľadom odborníka

Bezpečnosť:

• používať len zvonka
• krátkodobo a na neporušenú pokožku
• dodržiavať odporúčania výrobcu
• pri zbere koreňov ponechať časť rastliny v pôde

Zhrnutie:

Kostihoj lekársky je mimoriadne všestranná liečivá bylina s výraznými regeneračnými a protizápalovými účinkami. Tradične sa používa na bolesti kĺbov, svalov, šliach, pomliaždeniny a zle sa hojace rany. Obsahuje alantoín, ktorý podporuje obnovu tkanív, no zároveň aj pyrolizidínové alkaloidy, preto je určený výhradne na vonkajšie použitie. Je nenáročný na pestovanie, zlepšuje pôdu a jeho listy sú výborným základom prírodného hnojiva. Pri správnom používaní je kostihoj cenným pomocníkom v záhrade aj v domácej liečbe.

Zbierame:
koreň (najviac účinných látok), listy a stonky (doplnkovo)

Doba zberu:
koreň – jeseň; listy – jar až leto

Zber:
Koreň vykopať na jeseň, očistiť a sušiť v tieni pri teplote do 40–50 °C. Listy zbierať priebežne, sušiť na vzdušnom tienistom mieste.

O rastline:
Eryngium campestre (kotúč poľný, bodliak bežec) je tŕnistá trváca rastlina s hlbokým koreňom, ktorá rastie na suchých lúkach a pasienkoch. Obsahuje silné diuretické, protizápalové a expektoračné látky. Používa sa pri opuchoch, obličkových problémoch, kožných zápaloch, kašli, tráviacich ťažkostiach a menštruačných poruchách.

Použitie a prípravky:

• odvar z koreňa – najčastejšie použitie
• tinktúra – koncentrovaná forma
• obklady – rany, ekzémy, uhryznutia
• čaj – z listov (jemný účinok)

Odporúčané dávkovanie:

• Odvar: 7–20 g koreňa na 1 liter vody, variť 10 minút, piť 2–3× denne.
• Tinktúra: 15–30 kvapiek 2–3× denne.
• Čaj z listov: 1 lyžička listov, 250 ml vody, lúhovať 10 minút, piť 1–2× denne.

Domáce recepty:
Odvar z koreňa:
Koreň krátko povariť, použiť pri opuchoch, zápaloch, tráviacich a menštruačných ťažkostiach.

Tinktúra:
Sušený koreň zaliať 60 % alkoholom (1 : 5), lúhovať 3–4 týždne, denne pretrepať, precediť, skladovať v chlade.

Čaj z listov:
1 lyžička sušených listov, 250 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút, piť 1–2× denne.

Kontraindikácie:

• nízky krvný tlak – môže znižovať
• užívanie liekov na tlak – konzultovať
• tehotenstvo – opatrnosť
• deti do 6 rokov – neodporúča sa
• ochorenia obličiek – opatrne

Zaujímavosti:
Rastlina sa na konci sezóny odlomí a kotúľa vetrom („tumbleweed“). Má symbiózu s jedlou hubou Pleurotus eryngii. V tradičnej medicíne sa používa na rany, uhryznutia, ekzémy a ako podpora pri chemoterapii.

Bez ohľadu na to, čo je napísané nižšie, kotvičník treba lúhovať aspoň 8 hodín – informácia pochádza od Vladimíra Vytáska, zrejme najlepšieho bylinkára, akého poznám. Večer som zalial bylinky do termosky a na druhý deň som čaj popíjal.

Zbierame:
vňať (stonky, listy, kvety), korienky

Doba zberu:
počas kvitnutia – leto

Zber:
Zbierame celú vňať počas kvitnutia. Na jeseň možno zbierať aj korienky. Sušíme v tieni pri nízkej teplote.

O rastline:
Kotvičník zemný (Tribulus terrestris) je nízka, plazivá bylina s malými žltými kvetmi. Rastie v teplých oblastiach Európy, Ázie a Afriky. Obsahuje steroidné saponíny, ktoré ovplyvňujú hormonálnu rovnováhu, vitalitu, libido a celkovú výkonnosť organizmu. V tradičnej medicíne sa používa na močové cesty, pečeň, hormonálne problémy, menopauzu, mužskú potenciu a športový výkon.

Použitie a prípravky:

• čaj (odvar) – najčastejšia forma
• tinktúra – koncentrovaný extrakt
• kapsuly/tablety – doplnky stravy
• vňať – sušená na odvary
• korienky – na tinktúry

Domáce recepty:
Odvar (čaj) – základný postup:
1 gram sušenej vňate zaliať 0,5 litra vriacej vody, povariť 30 minút, precediť. Piť 3× denne pol hodiny pred jedlom.

Dlhé lúhovanie (Vytásek):
Zaliať vňať večer do termosky, lúhovať 8 hodín, piť nasledujúci deň.

Rýchly čaj:
Lúhovať aspoň 15 minút, ak nie je čas na odvar.

Dávkovanie:
0,5 g sušenej vňate na každých 30 kg telesnej váhy.

Tinktúra:
50 g kotvičníka zaliať 250 ml 40–80% alkoholu. Macerovať 14–30 dní, denne pretrepať. Precediť. Užívame 20 kvapiek denne (nahrádza 0,75 l čaju).

Účinky tinktúry:
Efekt sa dostaví do 7 dní – energia, libido, vitalita.

Kontraindikácie:

• nevhodné pri hormonálne závislých nádoroch
• pri tehotenstve a dojčení
• pri užívaní hormonálnych liekov – konzultovať s lekárom
• pri dlhodobom užívaní – po 3 mesiacoch urobiť prestávku

Zaujímavosti:
Kotvičník je známy ako „prírodný testosterón booster“. V tradičnej medicíne sa používa na potenciu, vitalitu, menopauzu, močové cesty a celkovú obnovu energie. Účinky sa prejavujú postupne – pri pravidelnom užívaní už po 3 dňoch, plný efekt po niekoľkých týždňoch.

Zbierame:
koreň

Doba zberu:

• jar
• jeseň

Zber:
Koreň sa vykopáva na jar alebo na jeseň. Očistí sa od zvyškov pôdy, nareže na plátky a suší v tieni pri teplote do 40 °C.

O rastline:
Kozinec blanitý (Astragalus membranaceus) je trváca bylina tradičnej čínskej medicíny. Dorastá do výšky 30–60 cm. Má žlté kvety a dlhý, drevnatý koreň, ktorý je najcennejšou časťou rastliny. V Ázii je považovaný za jednu z najdôležitejších bylín na posilnenie imunity, vitality, dlhovekosti a odolnosti voči chorobám. Používa sa tisíce rokov ako tonikum na podporu energie (Qi).

Použitie a prípravky:

• odvar – tradičná forma
• extrakt – štandardizovaný
• kapsuly – praktické užívanie
• tinktúra – rýchla absorpcia
• sušený koreň – na varenie a odvary

Domáce recepty:
Odvar z kozinca:
15–20 g sušeného koreňa zaliať 500 ml studenej vody, variť 30–45 minút, precediť. Piť 2–3× denne pred jedlom.

Silný imunitný odvar:
30 g koreňa variť 1 hodinu, piť počas dňa.

Tinktúra:
Užívať 2–4 ml denne (20–40 kvapiek).

Kapsuly:
1–3 kapsuly denne podľa koncentrácie.

Extrakt:
500–1000 mg denne.

Dávkovanie:

• sušený koreň: 9–30 g denne
• extrakt: 500–1000 mg denne
• tinktúra: 2–4 ml denne
• kapsuly: 1–3 denne

Kontraindikácie:

• autoimunitné ochorenia – konzultovať s lekárom
• pri užívaní imunosupresív – opatrnosť
• tehotenstvo a dojčenie – neodporúča sa
• pri horúčke – tradične sa neodporúča

Zaujímavosti:
Astragalus je v tradičnej čínskej medicíne považovaný za „koreň dlhovekosti“. Podporuje energiu Qi, posilňuje obrannú energiu Wei Qi (imunitu), zlepšuje vitalitu, regeneráciu a odolnosť voči chorobám. Moderné štúdie potvrdzujú jeho účinky na imunitu, srdce, pečeň, obličky, zápaly aj metabolizmus cukru.

Zbierame:
listy, mladé nadzemné časti, kvitnúce vrcholky.

Doba zberu:
jún – september.

Zber:
Zbierať kvitnúce vrcholky a listy, sušiť v tieni pri teplote do 40 °C.

O rastline:
Kozinec sladký (Astragalus glycyphyllos) je európsky druh kozinca s jemnejším účinkom než čínsky kozinec blanitý. Rastie na lúkach, okrajoch lesov a svetlých krovinách. Má sladkasté listy, ktoré sa tradične používali na posilnenie organizmu, podporu imunity, trávenia a dýchacích ciest. Je známy svojím miernym tonizačným a protizápalovým pôsobením.

Použitie a prípravky:

• nálev – najčastejšie použitie
• odvar – pri zápaloch a oslabení
• tinktúra – koncentrovaný účinok
• sušené listy – do bylinných zmesí

Odporúčané dávkovanie:

• Nálev: 1 čajová lyžička listov, 250 ml vody, lúhovať 10 minút, piť 1–2× denne.
• Odvar: krátko povariť, používať pri zápaloch a oslabení organizmu.
• Tinktúra: 15–25 kvapiek 1–2× denne.

Domáce recepty:
Nálev:
1 lyžička listov, 250 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút. Jemný tonizačný účinok.

Odvar:
Mladé nadzemné časti krátko povariť, používať pri zápaloch a únave.

Tinktúra:
Sušené listy zaliať 40–50 % alkoholom (1 : 5), lúhovať 2–3 týždne, precediť.

Kontraindikácie:

• tehotenstvo – opatrnosť
• nevhodné pre malé deti
• pri autoimunitných ochoreniach konzultovať s odborníkom
• pri silných zápaloch používať doplnkovo

Zaujímavosti:
Kozinec sladký je európsky príbuzný čínskeho astragalu. Má sladkasté listy a mierne tonizačné účinky. V minulosti sa používal ako posilňujúca bylina pri únave, zápaloch a oslabení organizmu.

Zbierame:
listy, mladé výhonky, púčiky, kvety, korene – všetky krehké časti rastliny

Doba zberu:
Koreň: október – apríl
Vňať: máj – august

Zber:
Kozobrada rastie na slnečných lúkach, medziach, pastvinách a okrajoch ciest. Preferuje hlinité a výživné pôdy. Najrozšírenejšia na Slovensku je kozobrada lúčna (Tragopogon pratensis). Pri zbere stonky môže vytiecť biela lepkavá šťava. Kvety sú žlté alebo fialové, podobné rumančeku. Pri semení vytvára veľké páperové hlavy podobné púpave.

O rastline:
Latinský názov Tragopogon pochádza z gréčtiny: tragos = koza, pogon = brada. Názov odkazuje na veľké páperové hlavy rastliny. Kozobrada je sladká, výživná a bohatá na inulín, preto je vhodná aj pre diabetikov. Má detoxikačné účinky, podporuje trávenie, dýchacie cesty a čistí krv.

Použitie a prípravky:

• koreň – surový (mladý) alebo sušený (starší), do polievok, dusených jedál, zapekanej zeleniny
• stonka – ako špargľa
• mladé listy, výhonky, púčiky, kvety – do šalátov alebo surové
• odvar – varí sa krátko, do 1 minúty
• sirup z koreňa – pri bronchitíde a kašli
• obklady – na kožné problémy

Odporúčané dávkovanie:

• Odvar: krátko povariť (do 1 minúty), piť pri trávení a detoxikácii.
• Koreň: podľa potreby v jedle alebo surový.
• Sirup: užívať po lyžičkách pri kašli.

Domáce recepty:
Odvar z kozobrady:
Koreň alebo vňať krátko povariť (1 minúta). Piť pri trávení, detoxikácii, kašli.

Sirup z koreňa:
Koreň povariť, pridať med, nechať lúhovať. Použiť pri bronchitíde a neutíchajúcom kašli.

Obklady na kožu:
Silný odvar použiť na ekzémy, zápaly, vyrážky.

Kontraindikácie:

• alergia na astrovité rastliny – opatrnosť
• pri silnom detoxikačnom účinku môže zvýšiť močenie

Zaujímavosti:
Kozobrada má sladkú chuť a je výborná do smoothies. Počas letných dní ju možno jesť surovú priamo na lúke ako sladkú pochúťku. Páperové hlavy sú podobné púpave a často sa používajú v prírodných dekoráciách.

Zbierame:
listy, podzemok

Doba zberu:

• listy – leto
• podzemok – jar alebo jeseň

Zber:
Listy zbierame mladé, do 10 cm – majú jemnú chuť. Podzemok je najsilnejší na jar a na jeseň. Suší sa v tieni pri nízkej teplote.

O rastline:
Kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria) je trváca bylina z čeľade Apiaceae. Má trojpočetné listy a biele okolíky kvetov. Rastie v záhradách, lesoch a na vlhkých miestach. Je známa ako „bylina proti dne“ – používala sa už v stredoveku na liečbu podagry, reumatizmu a bolestí kĺbov. Obsahuje množstvo vitamínu C, preto sa využíva aj v kuchyni.

Použitie a prípravky:

• čaj – proti reume a dne
• obklady – na rany, opuchy, bodnutia hmyzom
• zábal – na boľavé kĺby
• šťava – jarný detox
• kuchynské použitie – polievky, plnky, špenátové jedlá

Domáce recepty:
Čaj proti reume:
20 g podzemku zaliať šálkou vriacej vody, lúhovať 15 minút, precediť. Piť pred jedlom. Kúra max. 1 týždeň.

Čerstvé listy po bodnutí hmyzom:
Rozdrviť listy a priložiť na postihnuté miesto – zmierňuje svrbenie a opuch.

Jarný detox:
Hrsť mladých listov rozmixovať s vodou, precediť. Piť 3× denne pred jedlom 7–14 dní.

Zábal na kĺby:
Hrsť listov preliať vlažnou vodou, lúhovať 10 minút. Handru namočiť a prikladať na boľavé miesta.

Krémová polievka z bršlice:
Zemiaky uvariť s rascou a bujónom, rozmixovať, pridať soľ a mladé listy bršlice. Dochutiť smotanou.

Mleté mäso s bršlicou:
Opražiť cibuľu, pridať mäso, cesnak, bršlicu, zázvor, korenie, soľ, sójovú omáčku. Podliať vínom a dusiť.

Kontraindikácie:

• nevhodné pre deti
• nevhodné pre tehotné a dojčiace ženy
• dlhodobé užívanie sa neodporúča
• pri alergii na Apiaceae (mrkvovité) opatrnosť

Zaujímavosti:
Bršlica bola v minulosti používaná aj na farbenie látok – od zelenožltej po hnedú. V kláštorných záhradách patrila medzi najdôležitejšie liečivé rastliny proti dne a reumatizmu. Dnes je známa aj ako „invazívna superpotravina“ – rastie rýchlo, je výživná a liečivá.

O kručinke farbiarskej:

Kručinka farbiarska (Genista tinctoria) je ker z čeľade bôbovitých, dorastajúci do výšky približne 1 metra. Má krásne žlté kvety rastúce v strapcoch, ktoré kvitnú od začiatku leta až do konca prázdnin. Plodom je lusk typický pre bôbovité rastliny. Rastlina je liečivá, ale kvôli obsahu alkaloidov je potrebné dodržiavať odporúčané dávkovanie – vo vyšších dávkach môže byť toxická.

Kručinka má rada svetlo a vlhko, vyskytuje sa v celej Európe aj Ázii. Rastie v horách, na lúkach, poliach, v okolí lesov a na svetlých okrajoch listnatých porastov.

Použitie a prípravky:

• čaj – najčastejšia forma užívania
• odvar – na prečistenie močových ciest a obličiek
• tinktúra – na podporu trávenia a látkovej výmeny
• vňať – sušená alebo čerstvá, používa sa počas kvitnutia

Recept na čaj z kručinky farbiarskej:

• 1 čajová lyžička sušenej vňate
• zaliať 2 deci vriacej vody
• lúhovať 10–13 minút
• sceďte a teplý čaj vypite po dúškoch
• užívať 1× denne, nie dlhodobo

Pestovanie:

• má rada slnečné a vlhké stanovištia
• rastie v lesoch, na lúkach, poliach a svahoch
• vhodná do záhrad ako okrasná aj liečivá rastlina
• kvitne od júna do augusta

Doba zberu:

• jún – august (počas kvitnutia)

Zbierame:

• mladú vňať – počas kvitnutia
• kvety – na čaj a tinktúry

Kontraindikácie:

• neužívať dlhodobo – obsah alkaloidov môže byť toxický
• tehotné a dojčiace ženy – nevhodné
• deti – nevhodné
• ľudia s vysokým krvným tlakom – neužívať

Bezpečnosť:

• dodržiavať odporúčané dávkovanie
• užívať len krátkodobo
• pri príznakoch nevoľnosti alebo podráždenia okamžite prerušiť užívanie

Zhrnutie:

Kručinka farbiarska (Genista tinctoria) je liečivá rastlina s výraznými detoxikačnými, močopudnými a protizápalovými účinkami. Podporuje trávenie, činnosť srdca, krvný obeh, obličky a dýchacie cesty. Pomáha pri reume, dne, zápche a plynatosti. Obsahuje však alkaloidy, preto sa odporúča užívať ju len krátkodobo a v malých dávkach. Jej žlté kvety sú nielen liečivé, ale aj dekoratívne a v minulosti sa používali na farbenie textílií.

Zbierame:
kôru z mladých konárov

Doba zberu:

• marec
• apríl
• máj

Zber:
Kôru zbierame na jar, najlepšie po daždi. Čím je tenšia, tým je kvalitnejšia. Čerstvá kôra je na vnútornej strane žltá, sušením sa sfarbuje do červena. Suší sa prirodzene na slnku alebo umelým teplom do 100 °C. Sušená kôra sa sama skrúca. Skladujeme vo vreciach a vždy označíme presný dátum zberu.

O rastline:
Krušina jelšová (Frangula alnus) je ker alebo malý strom z čeľade Rhamnaceae. Dorastá do výšky 2–5 metrov. Má hladkú sivú kôru, jednoduché elipsovité listy a nenápadné zelenkasté kvety. Plody sú malé čierne kôstkovice. Rastie v lesoch, krovinách a vlhkých biotopoch. Liečivá je najmä kôra, ktorá sa musí sušiť minimálne 1 rok – čerstvá je toxická a spôsobuje silné vracanie.

Použitie a prípravky:

• odvar z kôry – pri zápche
• tinktúra – krátkodobé použitie
• tabletové extrakty – štandardizované dávkovanie
• zmesi na trávenie – kombinácia s feniklom, rumančekom, mätou

Domáce recepty:
Odvar na zápchu:
1 čajová lyžička sušenej kôry zaliať 250 ml vody, povariť 10 minút, lúhovať 15 minút. Piť večer.

Jemný odvar (citlivé črevá):
½ lyžičky kôry povariť 5 minút, lúhovať 10 minút. Piť 1× denne.

Tinktúra:
20–30 kvapiek večer, krátkodobo (max. 7 dní).

Odtučňovací čaj:
Krušina + púpava + žihľava + repík. Piť 1× denne po dobu 1 týždňa.

Kontraindikácie:

• čerstvá kôra je toxická – používať len sušenú min. 1 rok
• nevhodné pri Crohnovej chorobe a ulceróznej kolitíde
• nevhodné pri akútnych zápaloch čriev
• nevhodné pre deti
• nevhodné pre tehotné a dojčiace ženy (len po konzultácii)
• neužívať dlhodobo – max. 7–10 dní

Zaujímavosti:
Krušina bola v minulosti jedným z najpoužívanejších preháňadiel v Európe. Čerstvá kôra je jedovatá – spôsobuje vracanie a silné bolesti brucha. Až po roku sušenia sa mení jej chemické zloženie a stáva sa bezpečnou. V starých herbároch sa uvádza ako „čistič krvi“ a súčasť odtučňovacích kúry.

Zbierame:
podzemok (koreň)

Doba zberu:
jeseň – približne po 8–9 mesiacoch, keď nadzemná časť začne zasychať

Zber:
Podzemky vykopávame, očistíme od pôdy, osušíme. Môžu sa použiť čerstvé, zamraziť alebo usušiť a pomlieť na prášok.

O rastline:
Kurkuma dlhá (Curcuma longa) je tropická rastlina z čeľade zázvorovitých. Miluje teplo a vlhkosť. Podzemok je oranžový až žltý, aromatický a silne farbiaci. Pestuje sa najmä v Indii, kde je základom ajurvédskej medicíny. Je jednou z najúčinnejších protizápalových rastlín na svete.

Použitie a prípravky:

• čerstvý koreň – do čaju, jedál, smoothie
• sušený prášok – korenie, odvary
• kurkumín – extrakt v kapsulách
• tinktúra – koncentrovaný extrakt
• masti a obklady – na bolesti kĺbov

Domáce recepty:
Zlaté mlieko:
Kurkuma + teplé mlieko + med. Posilňuje imunitu, zlepšuje spánok.

Kurkuma s korením a kokosovým olejom:
Zvyšuje vstrebateľnosť kurkumínu (čierne korenie = piperín).

Kurkuma v jedlách:
Dochutenie ryže, karí, šošovky, polievok, omáčok.

Kurkuma v smoothie:
Podpora detoxikácie a trávenia.

Kurkuma na kĺby:
Kurkuma + kokosový olej → masť na boľavé kĺby.

Kontraindikácie:

• pri užívaní liekov na riedenie krvi – konzultovať s lekárom
• pri žlčníkových kameňoch – opatrnosť
• pri silných zápaloch žalúdka – môže dráždiť
• tehotenstvo – vyššie dávky sa neodporúčajú

Zaujímavosti:
Kurkuma je jednou z najviac skúmaných liečivých rastlín. Kurkumín má viac ako 600 vedecky potvrdených účinkov. V Indii sa používa tisíce rokov ako liek, korenie aj farbivo. Je základom tradičného karí a patrí medzi najúčinnejšie prírodné protizápalové látky.

Zbierame:
plody (najcennejšia časť), listy, korienky

Doba zberu:
koniec leta – jeseň

Zber:
Plody sa zbierajú ručne, keď sú jasne červené. Sušia sa pri nízkej teplote, aby sa zachovali účinné látky. Listy sa zbierajú počas leta, korienky na jeseň.

O rastline:
Kustovnica čínska (Lycium chinense) je ker z čeľade Solanaceae. Dorastá do výšky 1–3 metre. Má úzke listy a malé červené bobule – goji. Pestuje sa v Ázii, najmä v Číne, kde je považovaná za „plod dlhovekosti“. Plody sú jednou z najvýživnejších superpotravín – obsahujú vysoké množstvo antioxidantov, vitamínov a polysacharidov.

Použitie a prípravky:

• sušené plody – najčastejšia forma
• čajové zmesi – na imunitu a detoxikáciu
• 100% šťava – vysoká vstrebateľnosť
• extrakty a kapsuly – koncentrované účinky
• kvapky Androzin – na mužskú potenciu
• prášok – do smoothie a jedál

Domáce recepty:
Goji čaj:
1 lyžica sušených plodov zaliať 250 ml horúcej vody, lúhovať 10 minút. Piť 1–2× denne.

Goji v jedlách:
Pridať do jogurtu, müsli, kaše, šalátov, ryže, polievok.

Goji smoothie:
Plody + banán + voda alebo rastlinné mlieko. Silný antioxidant.

Goji šťava:
100% šťava – 30–50 ml denne.

Goji ako desiata:
10–30 g sušených plodov denne.

Kontraindikácie:

• pri užívaní liekov na riedenie krvi – konzultovať s lekárom
• pri alergii na rastliny čeľade Solanaceae
• pri vysokom tlaku – sledovať reakciu organizmu
• pri autoimunitných ochoreniach – opatrnosť

Zaujímavosti:
Goji bobule sú považované za najzdravšie ovocie sveta. Obsahujú unikátne polysacharidy LBP, ktoré posilňujú imunitu, chránia pečeň, zlepšujú zrak a podporujú dlhovekosť. V tradičnej čínskej medicíne sa používajú tisíce rokov na vitalitu, energiu, plodnosť a dlhý život.