Gízska plošina, domov najznámejších monumentov starovekého sveta, sa opäť dostala do centra pozornosti. Tentoraz však nejde o tradičné archeologické objavy, ale o tvrdenia, ktoré môžu zásadne zmeniť naše chápanie starovekého Egypta – a možno aj samotných dejín civilizácie. Medzinárodný tím talianskych a škótskych výskumníkov oznámil, že pod pyramídami a Veľkou Sfingou sa nachádza rozsiahly podzemný komplex, ktorý podľa ich meraní siaha stovky až tisíce metrov pod povrch.
Ak by sa tieto tvrdenia potvrdili, išlo by o objav, ktorý nemá v dejinách archeológie obdobu.
Tím vedený Filippo Biondim (University of Strathclyde), Corradom Malangom (University of Pisa) a egyptológom Armandom Meiom tvrdí, že pomocou pokročilej radarovej technológie SAR Doppler Tomografia identifikovali pod Gízou špirálové šachty, vertikálne studne, rozsiahle komory a prepojené tunely. Okrem toho popisujú aj štruktúry pripomínajúce vodovodné potrubie a komory veľkosti mestských blokov.
Najprekvapivejšie tvrdenia zahŕňajú:
Podľa výskumníkov ide o podzemné mesto, ktoré môže byť staršie než samotné pyramídy.
SAR (Synthetic Aperture Radar) je technológia, ktorá vysiela mikrovlnné impulzy na povrch Zeme a zaznamenáva ich odraz. SAR tomografia ide ešte ďalej – kombinuje radarové dáta z rôznych uhlov, prirodzené seizmické vibrácie a pokročilé algoritmy, aby vytvorila trojrozmerné modely podpovrchových štruktúr bez potreby fyzických výkopov.
Tím tvrdí, že ich výsledky potvrdili štyri nezávislé satelitné systémy:
Filippo Biondi to zhrnul slovami:
„Rôzne satelity, rôzne dráhy, rôzne algoritmy – a predsa rovnaké výsledky.“
Ak sú tieto tvrdenia presné, ide o jeden z najpresvedčivejších argumentov v prospech existencie rozsiahleho podzemného komplexu pod Gízou.
Egyptológ Armand Mei upozorňuje, že staroegyptské texty – najmä Kapitola 149 Knihy mŕtvych – opisujú 14 príbytkov mesta mŕtvych, ktoré mali byť ukryté pod pyramídami. Podľa tejto interpretácie pyramídy neboli postavené len ako hrobky, ale aj ako monumentálne „zátky“ nad staršími štruktúrami, ktoré mali zapečatiť vstup do podzemnej ríše.
Objavené komory a šachty tak môžu byť súčasťou komplexu známeho ako Amenti – mesto mŕtvych, ktoré sa spomína v staroegyptských textoch. Niektorí výskumníci dokonca pripúšťajú, že najhlbšie komory by mohli súvisieť s legendárnou Sieňou záznamov, mýtickým archívom pradávnych vedomostí, o ktorom sa hovorí v hermetických textoch aj v moderných alternatívnych teóriách.
Tím výskumníkov tvrdí, že Gízska plošina bola osídlená dlho pred faraónmi. Ich odhady sú radikálne:
Tieto tvrdenia nadväzujú na teórie alternatívnych historikov, ako je Graham Hancock, ktorí už roky tvrdia, že ľudstvo má oveľa staršiu a zabudnutú minulosť, než uvádzajú oficiálne učebnice dejepisu.
Podľa najnovších radarových dát sa pod Gízou nachádza komplex, ktorý:
Hovorkyňa projektu Nicole Ciccolová na tlačovom brífingu 15. marca uviedla:
„Pod pyramídami bolo objavené obrovské podzemné mesto.“
Zároveň oznámila, že 25. marca má byť zverejnený celý videozáznam prezentácie, ktorý má detailne ukázať výsledky radarových meraní a 3D modely podzemných štruktúr.
Tradičná archeológia a časť vedeckej komunity reaguje na tieto tvrdenia veľmi opatrne, miestami až odmietavo. Viacerí odborníci upozorňujú, že dnešná radarová technológia nedokáže spoľahlivo preniknúť stovky metrov pod zem, nieto tisíce, a že interpretácie dát môžu byť ovplyvnené softvérovými algoritmami či geologickými javmi.
Profesor Conyers, odborník na radarové metódy v archeológii, označil tvrdenia o tisícmetrových šachtách a podzemnom meste za „obrovské preháňanie“. Podľa neho je možné, že pod pyramídami existujú menšie šachty a komory, ktoré mohli mať rituálny alebo symbolický význam, no súčasná technológia podľa neho nedokáže spoľahlivo mapovať štruktúry v hĺbkach, o akých hovoria talianski vedci.
Český egyptológ Miroslav Bárta sa vyjadril, že technológia, ktorá by dokázala odhaliť podzemné mesto v takýchto hĺbkach, v súčasnosti neexistuje. Podľa neho ide skôr o špekulatívne interpretácie radarových dát než o pevne podložený vedecký objav.
Uznávaný egyptský archeológ Zahi Hawass označil štúdiu za „bez vedeckého základu“ a zdôraznil, že podobné tvrdenia sa objavujú pravidelne, no doteraz žiadne nebolo potvrdené serióznym archeologickým výskumom a vykopávkami.
Vincent Rondot z francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum (CNRS) upozornil, že autori štúdie miešajú hypotézy s faktami a prezentujú svoje interpretácie ako hotové závery. Podľa neho je potrebné striktne oddeľovať to, čo je skutočne namerané, od toho, čo je len domnienka.
Tím talianskych a škótskych výskumníkov plánuje:
Ak sa objav potvrdí, pôjde o archeologický zlom storočia, ktorý môže zásadne predefinovať naše chápanie starovekého Egypta, pôvodu pyramíd aj samotnej histórie civilizácie. Ak sa však ukáže, že ide o nesprávnu interpretáciu dát, zostane tento prípad ako fascinujúci príklad toho, ako moderné technológie dokážu vyvolať obrovské očakávania – a ešte väčšie otázky.
Jedno je však isté: Gízska plošina bude ľudí fascinovať aj naďalej – a teraz možno viac než kedykoľvek predtým.