| Názov | Autor | Rok vydania | Vydavateľstvo | Popis |
|---|---|---|---|---|
| Prostonárodné slovenské povesti (Prvý a Druhý zväzok) | Pavol Dobšinský | 1972 | Tatran | Prostonárodné slovenské povesti – zbierka deväťdesiatich slovenských rozprávok od Pavla Dobšinského (1828 – 1885), ktorá vychádzala v rokoch 1880 – 1883 v ôsmich zväzkoch nákladom autora. Obsahuje všetky folklórne prozaické žánre: čarovné rozprávky (Zakliata hora, Mahuliena zlatá panna, Janko Hraško, Traja zhavranení bratia, Nebojsa a i.), rozprávky o zvieratách (Kozliatka, Medveď a komár, O vlku, čo si dal šiť boty), humoristické a novelistické rozprávania (Prorok rak, Drevená krava, Múdry Maťko a blázni a i.), ako aj povesti (Sitno, Salaš na Čertovici). Dobšinský tu publikoval viacero rozprávok známych zo starších zbierok – z Francisciho Slovenských povestí z roku 1845 či Němcovej Slovenských pohádek a pověstí z roku 1863, ale aj rozprávky, ktoré dovtedy tlačou nevyšli. Rozprávky z dostupných prameňov buď s drobnými jazykovo-štylistickými zmenami prebral, alebo sa inšpiroval ich látkami a nanovo ich zoštylizoval, prípadne sa na pozadí viacerých variantov snažil vytvoriť reprezentatívny model určitej rozprávky. Prostonárodné slovenské povesti spolu so Slovenskými povesťami, ktoré Dobšinský vydal spolu s Augustínom Horislavom Škultétym v rokoch 1858 – 1860 (spoločne vyšli v roku 1958 v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry pod názvom Prostonárodné slovenské povesti), predstavujú výnimočnú zbierku rozprávok, reprezentujúcu slovenský rozprávkový materiál a zachytávajúcu vývin rozprávky v slovenskej literatúre 19. storočia. Stali sa dôležitým prameňom etnológie aj literatúry pre deti a mládež, vo fonde slovenskej literatúry majú nezastupiteľné miesto – vďaka početným a mimoriadne obľúbeným adaptáciám (najmä prerozprávaniam Márie Ďuríčkovej, ktoré sú vo vydavateľstve Mladé letá knihou s najväčším počtom reedícií) dodnes patria k najvydávanejším a najčítanejším dielam slovenskej literatúry. Preložené boli do mnohých svetových jazykov, okrem iného napríklad do čínštiny, v čase svojho vydania napríklad do francúzštiny. Čítajte viac: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/585/Dobsinsky_Prostonarodne-slovenske-povesti-Prvy-zvazok#ixzz57fK3KEHd |
| Dobrodružstvá Toma Sawyera a Huckleberryho Finna | Mark Twain | 1985 | Tatran | Mark Twain stvoril dve románové postavy, ktoré sa vďaka povahovým odlišnostiam skvele dopĺňajú: Tom Sawyer, poslušné a dobre vychované chlapča, je celkom v rozpore s večným rebelom Huckleberrym Finnom, ktorý vyrastá bez matky, jeho otec je pijan a Huck spáva v sude. Napriek tomu sa obaja rýchlo skamarátia. Hlboké rozdiely vo výchove, v predstavách o svete i v základných morálnych hodnotách o to väčšmi utužia nerozlučné priateľstvo tejto chlapčenskej dvojice, ktorej úsmevné dobrodružstvá potešia rovnako srdcia mladých i skôr narodených čitateľov. |
| Kronika Sci-fi | Guy Haley | 2015 | Volvox Globator | Víte, který slavný spisovatel sci-fi se může chlubit tím, že jeho jméno nese jistý druh dinosaura? O kterém světoznámém příběhu o setkání lidstva s mimozemšťany se dá říct, že jeho nejvěrnější adaptací je progresivní rockové album? A v čem se liší pohledy na budoucnost u H. G. Wellse, Aldouse Huxleyho, Raye Bradburyho a řady dalších? Na tyto i další otázky poskytne odpověď Kronika sci-fi, přehledný, chronologicky zpracovaný průvodce tímto zdaleka nejen pokleslým žánrem. |
| Ratková v historických a archívnych retrospektívach | Miroslav Ďurinda a Marta Mikitová | 2015 | Vydavateľstvo Matice slovenskej v Martine | Ratková bola v minulosti významným remeselníckym strediskom s mnohými cechmi, trhovo-obchodným centrom, sídlom slúžnovského úradu, ohniskom národného hnutia. Kultivované duchovenstvo a kvalifikovaní učitelia v školách podporovali vzdelanosť a rôzne kultúrne i spoločenské aktivity. Predkladaná publikácia nazerá na Ratkovú očami autentických, originálnych a dosiaľ neznámych historických dokumentov. Mapuje jej dejiny od stredoveku, keď získala štatút mestečka – so slovenskýmobyvateľstvom rýdzo evanjelickej konfesie. Je prechádzkou dlhým obdobím feudalizmu, obdobím meruôsmych rokov, obdobím obrodeneckým. Podáva zaujímavé informácie o mestečku samom, o jeho samospráve, magistráte, richtároch, remeslách, cechoch, ale aj o evanjelickej cirkvi (Ratková bola v tom čase bašta luteranizmu Gemera), o jej reprezentantoch a ich účinkovaní, o evanjelickej škole na úrovni nižšieho latinského gymnázia. Eviduje miestnu i regionálnu šľachtu, jej postoje, aj jej reprezentantov. Všíma si všetko zaujímavé, nevšedné (živelné pohromy, povodne, cholerové epidémie), informuje o obyvateľstve, priezviskách, daňovej evidencii, majetnosti. Registruje históriu cirkevných objektov podľa období výstavby, staré nápisy na týchto objektoch, staré artefakty, históriu zvonov, rôzny archívny materiál, matričné záznamy, bibliografiu publikačnej činnosti ratkovských osobností. Zaujímavými ukážkami oživuje typické ratkovské nárečie a podáva mnoho ďalších zaujímavostí, ktoré môžu byť pre čitateľa milým prekvapením. |
| Strážca pokladu | Štiavnický Ján | 1978 | Východoslovenské vydavateľstvo košice | Historický román pre mládež, odohrávajúci sa na Gelnickom hrade v čase vlády Bebekovcov... |
| Slunce, seno, Troška | Petr Markov, Zdeněk Troška | 2011 | XYZ | Kdo by neznal trilogii režiséra Zdeňka Trošky a scenáristy Petra Markova Slunce, seno… Každá z mnoha repríz už téměř třicet let, které uběhly od natočení prvního dílu Slunce, seno, jahody, trhá divácké rekordy. A nyní máte možnost se s příběhy z jihočeských Hoštic seznámit i v knižní podobě, ve které nemohou chybět ani humorné ilustrace |