Bývalý predseda Matice slovenskej píše otvorený list Viktorovi Orbánovi ohľadom Trianonu
Bratislava 11. júna 2020 (HSP/Foto:Marián Tkáč)
Bývalý predseda Matice Slovenskej Matice a bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska Marián Tkáč zareagoval otvoreným listom na prejav maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý predniesol k stému výročiu podpísania Trianonskej dohody.
Celé znenie listu:
Vážený pán Viktor Orbán,
neviem ako a či na Vašu reč, ktorou ste oslovili „spomínajúcich“ 6. júna, dva dni po stom výročí Trianonu, v Novom Meste pod Šiatrom – tak ako Vy voláte naše hlavné mesto Bratislavu Posonyom, my takto menujeme bývalé sídlo Zemplínskej stolice – zareagujú naši terajší oficiálni predstavitelia. Pokúsim sa o niekoľko poznámok ja, slovenský občan, prednedávnom predseda našej najstaršej ustanovizne Matice slovenskej. Ako demokrat zrejme prijmete fakt, že aj na severnej strane našich spoločných hraníc tlčú srdcia pre národ, ktorý prežil už možno pätnásť a možno až dvadsať „Trianonov“ – vychádzam z toho, že obdivuhodne máte na pamäti generácie pred nami – i po nás, pričom na meranie historického času používate hodnotu „Trianon“, pričom jeden sa rovná štyrom generáciám, ale aj „prežitým kalváriám a utrpeniu“.
Veľký počet slovenských „Triananov“ nám potvrdzuje Ptolemaios, ktorý označoval dnešný Balaton slovenským slovom Pleso/Pelso a prvý pápež sv. Peter vyslal už pred rokom 50 k našim predkom svojich misionárov Juventiusa a Sýrusa. Zrejme uznáte, že meno našich predkov nemuselo byť akútne „Slováci“, napokon aj sedem kmeňov, ktoré kedysi okolo roku 896 „zaujali vlasť“ neboli podľa mena „Maďari“. Vzdávate hold maďarským ženám, tie ženy však najstarší Maďari nachádzali v Podunajsku, boli to Slovenky, ktoré dodali Vašim génom umenie prežitia a budovania vlasti, testy DNA o tom jednoznačne svedčia, len vďaka tomu môžete vďačiť za to, že ste v prežití majstrami Európy podobne ako Slováci.
Prv, ako sa zamyslím nad niektorými Vašimi konštatovaniami, chcem oceniť, že vo funkcii predsedu maďarskej vlády sledujete na prvom mieste vždy a všade záujem Maďarska a Maďarov a všetko iné len do tej miery, pokiaľ to záujmu „maďarstva“ osoží, čo v dnešnom svete osobných egoizmov je vec povšimnutia hodná.
Vo svojej reči ste veľa naznačili, ale aj veľa zamlčali. Nepochopiteľne ste sa vyhli otázke, prečo sa vlastne naša spoločná vlasť – Uhorsko – rozpadlo. Vy však takú otázku ani nemôžete položiť, lebo v terajšej maďarčine sa pojmu „Uhorsko“, ako spoločného štátu Uhrov, teda Slovákov, Chorvátov, Srbov, Rumunov a samozrejme aj Maďarov, vyhýbate, ak už nie priamo bojíte. To Vám bráni vziať na vedomie fakt, že v roku 1920 právne – podpisom zmluvy v Trianone – zaniklo Uhorsko a nie Maďarsko. Maďarskú delegáciu na to výslovne upozorňoval predstaviteľ Francúzska generál Franchet d´Esperey, ktorý žiadal grófa Mihálya Károlyiho, keď povedal „la Hongre“, aby „hovoril o Maďarsku, a nie o Uhorsku“! Podľa Vás „ktosi“ bodol nožom do chrbta „tisícročnému historickému Maďarsku“, „krajinu vydal do rúk našich nepriateľov a vládu do rúk boľševikov“. Bez úprimného priznania, že Uhorsko zničili Maďari svojou netolerantnou národnou politikou, strácame šancu na historickú rovnováhu, pričom hľadanie pravdy smerom dozadu je predpokladom pravdy dnešnej aj budúcej.
Parafrázujúc Vás, že horizonty dejín sa pre Maďarov nachádzajú vo výšinách tisícročí, z tejto výšky by ste mali dovidieť, že napríklad uctievanú Svätoštefanskú korunu Štefan nikdy nemal na hlave, a dostal ju z Byzancie až nitriansky Gejza po víťaznej bitke s kráľom Šalamúnom pri Moďorode 14. marca 1074, a že slovenské Nitriansko – základ dnešného Slovenska s hranicami od Tatry po Matru, sa vtedy definitívne stalo integrálnou súčasťou Uhorska a bolo mu v ňom „dobre“. A že „vystúpilo“ z neho až po brutálnom narúšaní rovnováhy zo strany Maďarov.
Váš pohľad je až priveľmi utilitárny, ak tvrdíte, že „počas stáročí na bojiskách padli státisíce Maďarov“ – a čo so Slovákmi, ktorí bojovali za Uhorsko? Čo s maršalom Andrejom Hadikom, známym svojím husárskym kúskom, čo s večným husárom Ladislavom Gábrišom Škultétym, aj tí boli Maďari? Kým bolo Uhorsko pre Slovákov počas takmer deviatich „Trianonov“ garanciou ich osobitého života, počas posledného „Poltrianonu“ v rokoch krutej maďarizácie, teda premeny Uhorska na Maďarsko, hrozil nám úplný zánik – v Trianone toto, a nič iné, bolo príčinou reálneho zániku Uhorska, nie však Maďarska.
Tu sa dostávam k najdôležitejšej pasáži Vašej reči, k tomu, čo chcete, prípadne čo by sme mali chcieť spoločne. Máte pravdu: „Čo patrí spolu, to sa spojí, rovnako je pravdou, že čo nepatrí spolu, to sa aj rozpadne“. Tak či onak, odkryli ste svoje plány a v nich trčí maďarská rafinovanosť, chuť panovať nad inými. A nechuť prispôsobiť sa, veď už aj taká maličkosť: zatiaľ čo celý svet hovorí hre s pukom na ľade „hokej“, no v našej hokejovej lige hrajú dve Vaše mužstvá „jégkorong“.
A čo majú znamenať slová, že „Maďari podobne ako ľudské srdce sa raz stiahnu, inokedy sa roztiahnu… Strážme Karpatskú kotlinu dôstojne, pretože to je aj našim poslaním… Naša fajta je neoblomná, húževnatá a bystrá, preto nielen sme to zvládli, ale dnes znova vyhrávame… Maďari si už nikdy nemôžu dovoliť luxus slabosti. Nám vždy môže patriť iba to, čo dokážeme aj ochrániť… Preto pre nás každý zápas trvá až dovtedy, pokiaľ ho nevyhráme… Nasledujúce desaťročie nebude o úbytku a stratách, ale o rozmachu a budovaní krajiny. Svet je v pohybe… pružiny našej Európskej Únie vŕzgajú a teraz očakáva že sa zachráni pomocou salto mortale… Zrodí sa nový poriadok… Pochopme hĺbky zmien uplynulých desať rokov… v ktorých sme našim susedom dokázali, že keď životná sila častí maďarského národa sa spočíta, to nie je výhodné iba pre nás, ale aj pre nich. Iba štát má hranice, národ ich nemá. Nezľaknime sa toho, čo vidíme: my sme tí, na ktorých sme čakali. Áno, my sme tí, ktorí otočia osud Maďarska. Môžeme dúfať, že naša generácia, štvrtá generácia od Trianonu ešte naplní svoje poslanie a Maďarsko privedie až k bránam víťazstva. Ale rozhodujúcu bitku musí vybojovať generácia po nás, piata generácia po Trianone… Čakajú na vás veľké časy. Pripravujete sa, každý deň sa pripravujte. Maďarsko predovšetkým, Pán Boh nad nami. Maďarsko do toho, Maďari do toho!“
Naznačujete, že od piatej „potrianonskej“ generácie očakávate, že sa Maďari stanú akýmisi „koordinátormi“ v Karpatskej kotline, pričom zrejme ide o návrat dominancie. Chcete hľadieť na svet 21. storočia očami sv. Štefana, čo podľa Vás znamená, že „Karpatskú kotlinu chcete urobiť veľkou spoločne s národmi, s ktorými v nej spolunažívame.“ Zakladáte si na tom, že „dnes ste sa opäť stali najľudnatejšou krajinou v Karpatskej kotline“ a že „naposledy ste boli taký silní ako teraz pred sto rokmi“? Budujete mosty a železnice smerom na Belehrad a diaľnicu smerom do Košíc. Dávate najavo, že vaša politická, intelektuálna, hospodárska a kultúrna gravitačná sila rastie zo dňa na deň a že sa „začal návrat Maďarov do ich vlasti. V porovnaní so Západnou Európou sme ostrovom pokoja a bezpečnosti. Aby tomu bolo tak aj naďalej, rýchlo napreduje aj budovanie novej maďarskej armády. Sila kráča spolu so zodpovednosťou, a my si uvedomujeme bremeno našej zodpovednosti. Sto rokov trvajúca karanténa po Trianone sa skončila.“
Čo nám to teda sľubujte? Chcete sa stať mocnosťou medzi malými, no podobne ako pred koncom Uhorska je Vás aj teraz menej, ako „zvyšok Karpatskej kotliny“. Tie ostatné dve tretiny naučíte po maďarsky? Tešíte sa, že „je to povzbudzujúce, že znova máme spojencov, dobrých susedov a môžeme sa spoločne pripravovať na budúcnosť,“ ale ako „spoločne“, keď konštatujete, že už niet Československa ani Juhoslávie, že ste našli Slovákov, Slovincov, Chorvátov, Srbov, teda národy, ktoré sú samy o sebe početne menšie ako Maďari, pričom nespomínate Ukrajincov, ktorým dnes patrí Mukačevo a ani Rumunov s Klužou (na ktoré myslíte)? Nemáte dobré slovo pre Západ, vyčítate mu, že Vám „vzal vaše prírodné bohatstvo, odrezal od zdrojov“ – asi myslíte aj na stredoslovenské banské mestá, – čo mu nikdy nezabudnete. A čo už my? Z úst slávnych Nemcov, ideológov revolučných teórii, v ktorých uviazli Vaši predkovia už na jar 1919 a na čele s komunistom Bélom Kúnom ich mečom a krvou šírili aj u nás, vyšla táto veta: „Zločiny Nemcov a Maďarov na Slovanoch patria k najlepším a najspravodlivejším činom, akými sa náš i maďarský národ môžu v dejinách pochváliť.“
Ak dá Boh, budeme žiť naďalej vedľa seba, a len Ten pozná formy našej budúcej spolupráce. Ak však vidíte odkaz sv. Štefana v tom, že Karpatskú kotlinu chcete urobiť „veľkou spoločne s národmi s ktorými v nej spolunažívame“, musíte pamätať aj na jeho „mandát“, ktorý odovzdal svojmu synovi Imrichovi: „Kráľovstvo jedného jazyka a jediného mravu je slabé a krehké. Keby si sa usiloval rozboriť to, čo som ja vybudoval, kráľovstvo iste utrpí veľkú škodu“. Vyhlásili ste: „Maďari, sme významný národ, budujúci kultúru a schopný vytvárať štát“. Dokážete však vytvárať štát, v ktorom môžu pokojne žiť národnostné menšiny, či dokonca iné národy? Štatistiky a napokon i Trianon hovoria, že nie. Pokiaľ to nedokážete pochopiť, úprimne sa obávam, že sa ani len nepriblížime k časom, keď naše výhry boli spoločnými, aj Vašimi výhrami a prehry rovnako.
Vážený pán Viktor Orbán,
dokáže sa Váš národ, ale aj Vy sám, pridŕžať múdrych myšlienok, ktoré ste prezentovali o jednotlivcovi, ale ktoré platia aj o národe? „Zapamätaj si, že každý národ je rovný s iným, a nič iné ho nepozdvihne, jedine pokora, a nič iné ho neuvrhne, jedine pýcha a nenávisť.“ Lebo „pred spravodlivosťou dejín neuniknú ani tí najväčší“ – aj toto je Váš citát.
S úctou
Marián Tkáč