Informácie sa vnímajú cez spojenia, dojmy a opakované väzby, nie primárne cez hĺbkové kauzálne analyzovanie. Z tohto dôvodu mediálne správy nepôsobia tým, či sú pravdivé, ale tým, aký psychologický efekt a aké asociácie vytvárajú v mysliach ľudí.
Kauzálne a kritické myslenie, ktoré sa snaží hľadať príčiny, overovať súvislosti a spochybňovať tvrdenia, je náročnejšie a preto menej rozšírené. Vyžaduje si čas, energiu a často aj ochotu spochybniť autority a vlastné presvedčenia, čo väčšina ľudí nerobí pravidelne.
Ľudia sú zaneprázdnení prácou a zábavou, takže nemajú priestor venovať sa hlbšiemu skúmaniu reality. Preto vo veľkej miere prijímajú poznanie zo školstva, medicíny, vedy, histórie, kultúry aj médií ako hotové rámce založené na dôvere v autority a systémy, namiesto vlastného overovania reality.
Týmto spôsobom je vytvorený priestor, kde sa význam informácií môže presúvať skôr cez opakovanie, autoritu zdroja a emocionálny alebo symbolický kontext než cez ich overenú kauzálnu správnosť. To znamená, že rovnaký mechanizmus, ktorý umožňuje rýchle prijímanie a spracovanie veľkého množstva informácií, zároveň vytvára masovú zraniteľnosť voči skresleniu, selektívnemu podávaniu informácií a cielenej manipulácii cez rámcovanie, výber tém a vytváranie asociácií.
