Potápanie na Malte

<<< Späť

Potápanie na ostrove Malta



Wied iz Zurrieq (Blue Grotto)


Štát : Malta
Typ ponoru : Reef
Vstup do vody : z brehu
Maximálna hĺbka : 34 m
Súradnice vstupu do vody : N 35 49' 11.02'' E 14 27'05.63'' E


Infraštruktúra

Cesty vedúce k lokalite nie sú v najlepšom stave, ale pri opatrnej jazde sa dajú bez problémov zvládnuť aj bežným osobným autom. Pred jazdou odporúčam overiť stav rezervného kolesa a funkčnosť zdviháku Parkuje sa na konci príjazdovej cesty k lokalite, takmer až pri vstupe do vody 50 metrov od vody je reštaurácia, kde je mozné kúpiť okrem štandardných nápojov aj nejaké sendwitche, alebo bagety za 1,5 € - 2 € Vedľa reštaurácie je obchodík so suvenírmi, takže ak zvolíte túto lokalitu pre úvodný check dive, tak môže hneď vyriešiť aj otázku darčekov pre svojich blízkych a zbytok pobytu na ostrove sa už plnne sústrediť na ponory Toalety sú oproti reštaurácii vo veľmi slušnom stave, za dobrovoľný poplatok.

Krajina

Wied iz Zrrieq (Modrá jaskyňa) sa nachádza na juhovýchode ostrova Malta, mimo akéhokoľvek večšieho mesta. Po pobreží je množstvo malých pozemkov oddelených kamennými múrikmi, podobne ako ste to videli v Chorvátsku. Keď so sebou na ponor vezmete aj suchezemský fotoaparát a statív, tak určite nespravíte chybu. Okolitá krajina je malebná s neodškriepiteľným čarom, posiata starobilými, alebo starobilo sa tváriacimi artefaktmi a kaktusovými hájikmi.

Ponor

Po betónových schodoch sa dostanete pohodlne na mólo kde sú napevno namontované dva železné rebríky vedúce do vody. Priamo pod mólom je kolmá stena do 14 metrovej hĺbky, takže najjednoduchšie je do vody rovno skočiť a rebrík použiť až na konci ponoru pre výstup z vody. Zátoka v ktorej začíname ponor slúži aj ako prístav pre malé motorové člny pre turistov, takže je treba pri pohybe na úrovni hladiny dávať pozor. Po vyplávaní z ústia zálivu je možné sa vydať po skalnej stene buď na západnú alebo na východnú stranu. V oboch smeroch nájdeme niekoľko menej výrazných previsov a mensích jaskýň avšak nejedná sa o zložítý terén v ktorom by bolo možné zablúdiť, alebo stratiť smer. Východná aj západná stena prechádza do piesočného dna porasteného morskou trávou.

Západná stena

Niekoľko metrov po vyplávaní zo zátoky je v hĺbke 24 metrov prvá z dvoch jaskýň v lokácii. Druhá jaskyňa je asi o 30 metrov dalej v hĺbke 26 metrov a  je možné z nej vyjsť komínom v stene asi 4 metre nad dolným vchodom. V jaskyni je pieskové podložie, preto pozor na vyváženie a zbytočne prudké pohyby ktoré by mohli piesok zvíriť. Na azimute 240 je v hĺbke 30 metrov historická potápačšská prilba z mramoru, ktorá tam bola umiestnená Atlam Dive klubom pri výročí 50 rokov založenia tohto klubu. Ak si odmyslíme vstup do jaskyne, tak je ponor pomerne jednoduchý a preto je vhodný ako check dive pre vyváženie sa a rozpotápanie sa po príchode na ostrov.

Východná stena

Stena začína sirokou skalnou rímsou v hĺbke 5 – 12 m, ktorá je však silne obíjaná príbojom a preto na nej niet veľa zaujímavého na pozorovanie. Asi 20 metrov za rímsou je menší previs v hĺbke 30 m a o dalších 30 – 40 m ďalej stúpa dno do hĺbky cca 10 metrov kde sa dá vojsť do menšej jaskyne so stropom nad úrovňou hladiny. Vďaka otvorenému moru a častým prúdom je tu more priezračne čisté a dohľadnosť býva aj okolo 40 metrov. Oba smery sú profilom terénu veľmi jednoduché, nenáročné a dalo by sa dokonca povedať že nezaujímavé. Ideálne je túto lokáciu použiť pre check dive, alebo pre nočný ponor.

Príroda

Piesočnaté dno je pokryté morskou trávou v ktorej sa dá nájsť množstvo malých rýb. Medzi kameňmi na úpätí skalných stien bývajú chobotnice od 30 do 50 cm, murény a občas aj scorpion fish Pozorný potápač tu vraj môže nájsť aj morských koníkov. Celá lokalita ožíva hlavne v noci, kdy zo svojich ukrytov vychádzajú drobné kraby,
damselfish Stegastes variabilis

mullet fish Catostomus commersonii

comber fish Serranus cabrilla

Wrasse Thalassoma lunare

Vrak HMS Maori – lokacia St.Elmo Bay


Štát : Malta
Typ ponoru : Vrak
Vstup do vody : z brehu
Maximálna hĺbka : 14 m
Súradnice vstupu do vody : N 35 54' 05.71'' E 14 30'54.88''
Súradnice vraku : N 35 54'08.99'' E 14 30'58.18''

História lode HMS Maori

Loď bola spustená na vodu 2.septembra 1937 v Anglicku ako torpédoborec s výtlakom 1959 ton, dĺžkou 115m a šírkou 11m. Hlavnú výzbroj tvorilo osem 4,7 palcových kanónov a štyry 21 palcové torpéda. Pomocou dvoch lodných skrutiek vyvinula loď rýchlosť 36 uzlov a jej posádku tvorilo 190 mužov.

Počas druhej svetovej vony sa HMS Maori zapojila do kampaní:

  1. Nórsko 1940
  2. Bismark 1941
  3. Malta 1941 – 1942

V skorých ranných hodinách 12.februára 1942 bola HMS Maori priviazaná v prístave vo Vallete (hlavné mesto súostrovia Malta), keď ju náhodne osvietila nepriateľská svetlica, ktorá dopadla z lietadla na jej prednú časť. V zápetí bola HMS Maori bombardovaná a loď dostala priamy zásah. Posádka opustila torpédoborec práve včas, pretože nasledoval mohutný výbuch v zadnej časti, ktorý definitívne spečatil osud HMS Maori a poslal ju ku dnu. V roku 1945 bola loď rozlomená na dve časti, pričom predná časť sa pemiestnila do St.Elmo Bay, kde spočinula na mieste na ktorom je dodnes. Zadná časť je ponorená v miestach s veľkou hĺbkou.

Infraštruktúra

Vrak je na dne jedného zálivu priamo vo Vallette - hlavnom meste Malty. Pri hladaní prístupu k lokácii odporúčam použiť GPS s kvalitnou dopravnou mapou, alebo využiť služby miestneho človeka ktorý Vás zavedie priamo až na lokáciu, pretože do zálivu je potrebné prejsť niekoľkými krivolakými uličkami. Parkuje sa pri krajnici na konci príjazdovej cesty k lokalite, takmer až pri vstupe do vody. Je tu malá reštaurácia príšernej úrovne s  takmer nepoužiteľnou toaletou. Jediné čím by mohla byť táto putika zaujímavá je to, že stamgasti ktorí stále sedia pri polorozpadnutých stolíkoch sú zvečnení aj na fotkách cti, vyvesených na čestnom mieste priamo v hale reštaurácie.

Lokácia

Záliv je dobre chránený pred otvoreným morom, preto sú na ňom akceptovateľné podmienky aj v čase keď počasie nedovoľuje potápanie sa na iných lokalitách. Tento ponor sa často odkladá ako náhradný pre prípady zlého počasia na iných lokáciach. Ak sa rozhodnete pre tento ponor, odporúčam predpoludnie, pretože vtedy je dostatok prírodného svetla a baterku stačí použiť na prisvietenie v interiéry vraku.

Ponor

Do vody sa zvykne vchádzať na troch miestach : schodíky za zákrutou cesty vedúcej okolo zálivu, schodíky a zábradlie oproti kaviarni, alebo vstup na začiatku múrika lemujúceho záliv. Ako najpohodlnejší vstup mi pripadá vstup oproti kaviarni (súradnice uvedené v hlavičke), kde je nainštalované zábradlie z nerezovej ocele a robí prístup do vody podstatne bezpečnejším než ostatné dva vstupy. Zábradlie vedie len po okraji reefu v hĺbke necelého štvrť metra, takže posledný úsek vstupu do vody je potrebné skočiť. Pri skoku je treba sa veľmi dobre pozrieť kam skáčete, pretože reef sa vinie plytko pod hladinou a miesto pre skok, kde je hĺbka aspoň 2 metre si treba nájsť a dobre sa naň pri skoku nasmerovať. Po vstupe do vody sa pláva po azimute 30 stupňov asi 40 metrov, čo Vás privedie ku prednej časti vraku lode. Kýl je zabodnutý hlboko do pieskočného dna, ktoré je v hĺbke 14 metrov. Piesok nie je iba v okolí vraku, ale aj v jeho vnútri, kde nie je ťažké ho zvíriť. Keďže je HMS Maori v malej hĺbke, potápajú sa na ňom aj menej skúsení potápači, ktorí rozkopú piesok na úroveň dohladnosti, ktorú poznáme z potápania v jazerách. Ak pôjdete na tento ponor pri dobrom počasí, potom je pravdepodobné, že ostatní potápači dajú prednosť atraktívnejším ponorom a vy môžte počítať so slušnou dohľadnosťou. Vnútorné priestory vraku sú z večšj časti zaplnené piesočnou naplaveninou, avšak v lodi je stále dostatok miesta na pohodlný pohyb. Početné trhliny v palube a na bočných stenách vpúšťajú dostatok denného svetla, takže je v každom okamihu bezpečne vidieť kadial von. Vnútorný prieskum vraku sa dá spraviť pohodlne aj bez umelého svetla, avšak vziať so sebou aj napriek tomu baterku, určite nie je zlým nápadom. Umelé svetlo Vám odhalí množstvo detailov ukrytých v tieni a pozoruhodný počet živočíchov, ktorí si ruiny lode vybrali za svoj domov. Do vnútornej časti HMS Maori sa dá dostať buď niekoľkými dierami na bočných stranách lode, alebo zozadu cez miesta kde kedysi pokračoval trup smerom ku korme lode. Počas pohybu v podpalubí majte stále napameti že táto loď tu hrdzavie už niekoľko desiatok rokov a v kombinácii s vrstvami naplaveniny sa môže potápanie sa na tejto lodi stať nebezpečným. Návšteva HMS Maori je impozantným zážitkom a nemal by ho vynechať žiadny potápač ktorý navštívi Maltu. Na lodi je stále možno vidieť drobné detaily, miesta kde boli inštalované kanónové veže a ešte stále velmi výrazné stopy osudného bombového útoku. Za tie roky ktoré tu loď leží sa tu udomácnilo množstvo rastlín a podmorských živočíchov, medzi iným aj Chobotnice, Škorpiónky, kraby a murény. Celá scenéria je v kombinácii s bujnejúcou prírodou ideálnym kandidátom na nočný ponor. Pri nočnom ponore je vzhľadom na stav vraku a jeho interiéru lepšie zamerať sa na vonkajšie časti lode a na nádherný nočný život ktorý tu existuje. Vstup do vnútra už nie príliš pevného a prehľadného trupu radšej nechajte na denný ponor s dostatkom prirodzeného svetla.

Vrak P29 - Cirkewwa


Štát : Malta
Typ ponoru : Vrak
Vstup do vody : z brehu
Maximálna hĺbka : 38 m
Súradnice vstupu do vody : N 35 59'19.93'' E 14 19'40.96''
Súradnice vraku : N 35 59'20.00'' E 14 19'36.86''

História lode P29

Patrolovacia loď P29 triedy Kondor, bola spustená na vodu v roku 1960 vo východnom nemecku v lodeniciach Peenewerf vo Wogaste. Dĺžka lode je 52 metrov a výtlak má 360 ton. Pôvodne bola táto loď postavená ako mínolovka, avšak počas vojenskej služby pravdepodobne slúžila viacerým úlohám a mohla zastávať rôzne podporné logistické úlohy. Vzhľadom na to že sa jednalo o vojenskú loď z čias studenej vojny, nie sú dostupné úplne všetky detaily celej histórie vojenskej služby tohto plavidla. V roku 1997 doplávala P29 na Maltu, ako v poradí tretia z lodí triedy Kondor. V rokoch 1997 až do roku 2004 bola P29 využívaná ako hliadkovacia loď, patrolujúca vo vodách Maltézskeho súostrovia a príležitostne aj ako záchranné plavidlo. P29 bola zaradená medzi podporné plavidlá prestížnej stredomorskej regaty Royal Malta Yacht Club’s Middle Sea Race off Lampedusa. Zo služby bola P29 uvoľnená v roku 2005, keď prešla do vlastníctva Maltského turistického úradu, ktorý sa rozhodol túto loď využiť ako umelý útes a potápačskú atrakciu. 14.augusta 2007 bola P29 kontrolovane zanorená v potápačsky mimoriadne atraktívnej oblasti Cirkewwa na východnom výbežku ostrova Malta

Infraštruktúra

Potápačské autá sa parkujú na širokom priestranstve, priamo pri múriku za ktorým sú už vstupy do mora, takže potápač vo výstroji nemusí prejsť viac ako 20 metrov. Priestranstvo je v prípade potreby používané ako nájazd do trajektov pre nadrozmerné náklady. Zámka na bráne vedúcej od tialto do areálu prístaviska je však tak zahrdzavená, že je jasné, že sa tu už veľmi dávno nič veľké nenakladalo, takže sa nemusíte obávať komplikácií pri parkovaní. Potápači tu majú dostatok miesta kde zaparkovať a kde si porozkladať svoje veci. V prístavisku je bufet diskutabilnej úrovne s toaletou použiteľnou iba v krajnom prípade.

Lokácia

Vrak sa nachádza pri výbežku s majákom na východnom cípe ostrova Malta. Na cípe je aj prístavisko trajektu, ktorý premáva medzi Gozom a Maltou, avšak potápačské lokality sa nachádzajú z opačnej strany výbežku, preto premávajúce trajekty nijakým spôsobom nezasahujú do lokalít a ani nijak neohrozujú potápačov. Pozor treba dávať iba na malé motorové člny ktoré sa tu občas objavujú s potápačmi zo vzdialenejších lokalít.

Ponor

Dobrým časom na ponor je neskoršie popoludnie, kedy už nie je na tejto lokalite tak veľa potápačov. Vrak P29 je položený na piesočnom dne, ktoré je enormným množstvom potápačov pravidelné zvírené. Mierny morský prúd, ktorý tu cítiť takmer vždy, odplaví piesočný kal v priebehu niekoľkých desiatok minút, takže ak vstúpite do vody po tom čo z nej ostatní vyšli, tak si môžte byť istí, že sa Vám more postará o veľmi dobrú viditeľnosť skôr, než ku samotnému vraku doplávate. Miesto posledného odpočinku lode P29 je označené bójou, ktorá je priviazaná priamo na zadnej časti lode a je dobre viditeľná z brehu. Ideálnym spôsobom ako sa dostať k tomuto vratku teda je plávanie po hladine ku bóji (je to dobrých 100 m, takže si nezabudnite vziať šnorchel) a popri vyvezovacom lane bóje pomaly zostúpiť ku lodi. Dno pod P29 je v hĺbke od 32 m pri zadnej časti, do 38 m pri prednej časti, avšak samotná paluba lode je v úrovni od 28 m vzadu, po 32 m v predu. Dno je tu piesočné a trup lode pod úrovnňou paluby je v celku nezaujímavý, preto môžte svoj ponor bez výčitiek svedomia plánovať do hĺbky max 32 metrov. Ponor k tejto lodi si dovolím, spolu s ponorom na susednú Rozi, zaradiť medzi najkrajšie rekreačné ponory na Malte a preto odporúčam sa zamyslieť pri plánovaní ponoru nad bezdekompresným časom. Na P29 je naozaj čo obdivovať, takže tých pár minút bottom timu v rámci bezdekompresných limitov vzduchu mi príde ako dosť nedostatočný čas. Ak teda má potápač rád pohodu bez náhlenia sa, prípadne sa rád trochu pohrá s podvodným fotografovaním, potom by ani na chvíľku nemal rozmýšľať a bez váhania si nechať naplniť EAN. Na miestnych bázach vo všeobecnosti zvyknú ponúkať ako štandard 12 l fľaše, avšak ak použijete EAN, rátajte s tým že bottom time Vám s ohľadom na bezdekompresiu vyjde priaznivejší, než celkový dive time zohľadňujúci spotrebu. Pre dospelého muža s bežnou spotrebou teda okrem EAN32, odporúčam aj minimálne 15l fľašu. Na výbežku Cirkewwa sú 3 upravené vstupy do vody, pričom pre ponor na P29 je vhodný prvý a druhý vstup. V poradí druhý vstup je vybavený nerezovým zábradlím a je vo forme naklonenej roviny. Výhodou tohto vstupu je to, že jeho vzdialenosť od vraku je menšia. Jeho nezanedbateľnou nevýhodou je, že nie je vybavený schodmi a preto je klzký a menej bezpečný. Ďalším problémom je fakt že tento vstup slúži aj pre začiatočníkov potápajúcich sa na priľahlom reefe. Počet potápačov schádzajúcich a vychádzajúcich cez tento vstup je nezanedbateľný a vzhľadom na to že sa často jedná o začínajúcich potápačov, je ich chovanie prinajmenšom nevypočítateľné a teda aj potencionálne nebezpečné. Pre vstup do vody na ponor ku P29 teda využite radšej prvý vstup, ktorý je hneď na začiatku parkoviska. Bója pod ktorou je vrak, sa nachádza asi 100 metrov od brehu, preto je vhodné začať ponor tak, že priplávate po hladine ku bóji, kde sa zbavíte šnorchla a zanoríte sa priamo k lodi. Pred zanorením je vhodné šnorchel odmontovať z masky a vložit do vrecka, alebo niekam kde nehrozí, že by sa o niečo zachytil. Prehliadku lode začnite zadnou palubou, oboplávajte loď dopredu a pozrite si prednú palubu. Nástavba lode a stožiar sú vysoké asi 10 metrov preto je ideálne ak začnete na palube ako na najhlbšom bode ponoru a potom budete pokračovať nástavbou, kapitánskym mostíkom, komínom, rozhľadňou a skončíte pri vlajke na vrchole stožiara. Od špičky stožiara naberte azymut 70 a pri miernom stúpaní by ste sa po asi 20 – 30 metroch malil dostať na jednu z terás priľahlého reefu. Na azymute 60 sa pri miernom stúpaní dostanete ku vstupu do jaskyne cez ktorú sa dá preplávať smerom na juho-západ. Od výstupu z jaskyne potom pokračujte za mierneho stúpania na východ popri stene, ktorá sa plynule zatočí na juh. Spodná časť steny je tu v hĺbke 18 – 20 metrov, avšak v tejto časti ponoru sa už blížite ku vynoreniu, preto od výstupu z jaskyne pokračujte s miernym stúpaním bez ohľadu na hĺbku dna. Keď sa dostanete do miesta, kde sa reef prudko stočí na západ, naberte azymut 120, ktorý Vás privedie priamo ku miestu kde ste vošli do vody. P29 a priľahlý reef je skutočne impozantným potápačským zážitkom ako pre vrakových potápačov, tak aj pre obdivovateľov reefových zákutí. Ak by ste si mali na Malte vybrať len dve miesta kam sa pôjdete potápať, potom rozhodne zvoľte P29 a susediacu Rozi.

Vrak Tazného remorkéra Rozi - Cirkewwa


Štát : Malta
Typ ponoru : Vrak
Vstup do vody : z brehu
Maximálna hĺbka : 34 m
Súradnice vstupu do vody : N 35 59'21.36'' E 14 19'40.99''
Súradnice vraku : N 35 59'22.91'' E 14stup 19'37.78''

História Remorkéru Rozi

Rozi bola ako 30 metrov dlhý ťažný remorkér postavená v roku 1958 v Anglickom Bristole v lodenici Charles Hill and Sons ltd. a pomenovaná Rossmore. Od svojho spustenia na vodu bola niekoľkokrát premenovaná a niekoľkokrát zmenila svojho majiteľa.

Tu je niekoľko faktov o jej živote:

Po úmyselnom zanorení slúžila ako atrakcia a bola aj súčasťou trasy malej výletnej ponorky, ktorá k Rozi vozila turistov. Aj keď už ponorka nepremáva dlhšiu dobu, Rozi ostáva aj naďalej veľmi intenzívne navštevovanou atrakciou. Od momentu kedy bola Rozi ponorená, ju už navštívili doslova tisíce potápačov.

Infraštruktúra

Potápačské autá sa parkujú na širokom priestranstve, priamo pri múriku za ktorým sú už vstupy do mora, takže potápač vo výstroji nemusí prejsť viac ako 20 metrov. Priestranstvo je v prípade potreby používané ako nájazd do trajektov pre nadrozmerné náklady. Zámka na bráne vedúcej od tialto do areálu prístaviska je však tak zahrdzavená, že je jasné, že sa tu už veľmi dávno nič veľké nenakladalo, takže sa nemusíte obávať komplikácií pri parkovaní. Potápači teda majú dostatok miesta kde zaparkovať a kde si porozkladať veci. V prístavisku je bufet diskutabilnej úrovne s toaletou použiteľnou iba v krajnom prípade.

Lokácia

Vrak sa nachádza pri výbežku s majákom na východnom cípe ostrova Malta. Na cípe je aj prístavisko trajektu, ktorý premáva medzi Gozom a Maltou, avšak potápačské lokality sa nachádzajú z opačnej strany výbežku, preto premávajúce trajekty nijakým spôsobom nezasahujú do lokalít a ani nijak neohrozujú potápačov. Pozor treba dávať iba na malé motorové člny ktoré sa tu občas objavujú s potápačmi zo vzdialenejších lokalít.

Ponor

Na ponor je najlepšie ísť zo vstupu priamo pod majákom, kde je pri brehu hĺbka asi dva metre, takže sa dá do vody bezpečne skočiť. Vstup je dobre upravený a vybetónovaný, takže aj výstup z vody bude pohodlný. Existujú dva najčastejšie používané spôsoby ako sa dostať ku Rozi.

  1. plávať na azymute 300 asi 80 metrov po povrchu (nezabudnite si šnorchel), alebo plávať v malej hĺbke v ktorej aspoň čiastočne rozoznáte veľké predmety na dne, až nad vrak a tu klesnúť na dno. Tento spôsob je vhodný ak potrebujete šetriť dýchaciu zmes, avšak vyžaduje navigačné zručnosti pokročilého potápača. Pri takomto postupe je potrebné správne odhadnúť vzdialenosť a tiež rátať s prúdmi, preto navigácia nie je jednoduchá.
  2. ponoriť sa do strednej hĺbky v ktorej vidíte pohodlne na dno a rozoznáte aj všetky detaily – teda asi 10-15 metrov a navigovať sa podľa terénu. Hneď za majákom sa dajte doprava a pokračujte až na koniec reefu. Za reefom preplávajte krížom cez malé údolie vyplnené balvanmi a pokračujte pozdĺž ďalšieho reefu až do miesta kde sa reef prudko stáča doprava. Ak sa pri tomto ohybe pozriete vľavo, tak by ste už na dne mali vidieť vrak Rozi.

Vrak je vo veľmi dobrom stave a aj keď už je obrastený rastlinami a olepený drobnými ulitníkmi, stále sa dá rozoznať slušné množstvo detailov. Zadnej palube dominuje veľký otvor ktorý vedie do priestorov v ktorých bola v minulosti zrejme strojovňa. Otvor má niekoľko metrov na šírku aj dĺžku, takže vstup sem je bezpečný a bezproblémový. V tomto priestore však nenájdete nič zaujímavé, takže je treba si dobre rozmyslieť či zostúpite do podpalubia, alebo radšej budete šetriť dýchacie médium a bezdekompresný čas. Ak dýchate nitrox a pre zostup sa predsalen rozodnete, tak si dajte veľký pozor na hĺbku. Hĺbka dna je tu síce 34 metrov, avšak trup Rozi je do dna zaborený asi meter – meter a pol a teda dno podpalubia je v hĺbke okolo 35 – 36 metrov. Ak ste si teda nechali naplniť EAN 32, tak sa Vám môže ľahko stať, že sa v podpalubí Rozi dostanete na parciálny tlak kyslíka 1,6! Loď tu leží viac ako štvrť storočia a príroda sa na nej už udomácnila, avšak vďaka enormnému množstvu potápačov ktorí sem stále prichádzajú, je vrstva trávy a prítomnosť živočíchov na vraku iba veľmi mierna. Na všetkých častiach lode je možné obdivovať rôzne detaily, nazerať cez okienka do vnútra a podobne, preto si určite nezabudnite zobrať fotoaparát a svetlo ktorým si môžte osvetliť interiéry. Lokácia Cirkewwa je z mojho pohľadu asi najkrajšou lokáciou na potápanie na ostrove Malta (nie na súostroví) a obzvlášť ponor ku Rozi by som, spolu s ponorom ku vraku lode P29 v tesnom susedstve Rozi, označil bez váhania ako najkrajší vrakový ponor na Malte. Keďže ponor je do hĺbky až 34 metrov, zostupuje a vystupuje sa tu na voľnej vode iba podľa počítača a je možné tu očakávať prúdenie, tak sa nejedná o ponor ktorý by bez problémov zvládol každý. Minimálna kvalifikácia je v tomto prípade AOWD a odporúča sa aspoň 20 – 30 zalogovaných ponorov. Ak sa rozhodnete tento ponor absolvovať so vzduchom, potom Vám ostane na vraku pri bezdekompresnom ponore slabých 8 - 10 minút, preto je jednoznačne vhodné pre tento ponor použiť nitrox. Dno je tu pieskové a tak sa držte minimálne meter nad ním, v hĺbke 33 – 34 metrov (s EAN 32 budete mať na dne PO2 1,4 – 1,5). EAN32 Vám dá takmer 18 minút bezdekompresného bottom timu, čo je veľmi pekný čas aj pre vášnivejších podvodných fotografov. S Nitroxom Vás nakoniec na hladinu vyženie skôr manometer, než počítač a preto bežný dospelý muž s priemernou spotrebou by tu mal 15 litrovú fľašu pokladať za nevyhnutnosť.

Vrak Um el Faroud – Wied iz Zurrieq (Modrá jaskyňa)


Štát : Malta
Typ ponoru : Vrak
Vstup do vody : z brehu
Maximálna hĺbka : 14 m
Súradnice vstupu do vody : N 35 49' 11.02'' E 14 27'05.63''
Súradnice vraku : N 35 49'07.71'' E 14 26'56.73''

História lode Um el Faroud

Um el Faroud bol 3 147 ton ťažký jednomotorový tanker postavený firmou Smith Dock v Anglickom Middlesbroughu v roku 1969, ktorý meral na dĺžku 110 metrov a na šírku 16m. Prvým vlastníkom bola spoločnosť General National maritime Transport, u ktorej bol Um el Faroud prevádzkovaný pod menom Tripoli. Mostík, obytné priestory a strojovňa sa nachádzajú v zadnej časti. V ostatných priestoroch sú nádrže, ktoré sú rozdelené na štyry hlavné tanky a na ďalšie štyry bočné tanky na každej strane. Rozdelenie tekutého nákladu do viacerych nádrží slúžilo na vyváženie lode a na zabránenie samovoľnému prelievaniu sa nákladu pri pohybe lode na zvlnenom mori. Na jar roku 1998 keď sa Um el Faroud práve nachádzal v dokoch na Malte došlo na tejto lodi nešťastnou náhodou k výbuchu, pri ktorom prišlo o život 9 prístavných robotníkov. Tento výbuch nenapraviteľne poškodil trup lode a preto bolo rozhodnuté, že bude loď vyčistená a kontrolovane ponorená v potápačskej lokalite známej ako Blue Grotto (samotná jaskyňa podľa ktorej je lokalita pomenovaná je asi 400 metrov východne od vraku). Ponorenie lode prebehlo 2.9.1998, kedy okolo pol štvrtej popoludní dosadla loď Um el Faroud na dno, juhozápadne od zálivu v lokalite Blue Grotto (Modrá Jaskyňa, alebo Wied iz Zurrieq). Po niekoľkých rokoch odpočinku lode na dne mora, sa Maltou prehanal ničivá búrka. Pametníci hovoria, že morská voda omývala dokonca múry miestneho bufetu, ktorý je na skale 20 – 30 metrov nad hladinou mora. Táto búrka rozbúrila more do takej miery, že masa vody prelomila vrak lode Um el Faroud na dve časti.

Infraštruktúra

Cesty vedúce k lokalite nie sú v najlepšom stave, ale pri opatrnej jazde sa dajú bez problémov zvládnuť aj bežným osobným autom. Pred jazdou odporúčam overiť stav rezervného kolesa a funkčnosť zdviháku  Parkuje sa na konci príjazdovej cesty k lokalite, takmer až pri vstupe do vody 50 metrov od vody je reštaurácia, kde je mozné kúpiť okrem štandardných nápojov aj nejaké sendwitche, alebo bagety za 1,5 € - 2 € Toalety sú oproti reštaurácii vo veľmi slušnom stave, za dobrovoľný poplatok

Lokácia

Lokalita Wied iz Zrrieq (Modrá jaskyňa) sa nachádza na juhovýchode ostrova Malta, mimo akéhokoľvek večšieho mesta. Po pobreží je množstvo malých pozemkov oddelených kamennými múrikmi, podobne ako ste to videli v Chorvátsku. Keď so sebou na ponor vezmete aj suchezemský fotoaparát a statív, tak určite nespravíte chybu. Okolitá krajina je malebná s neodškriepiteľným čarom, posiata starobilými, alebo starobilo sa tváriacimi artefaktmi a kaktusovými hájikmi.

Ponor

Do vody je najlepšie skočiť pri rebríku priamo pod schodami vedúcimi od príjazdovej cesty. Hneď pod rebríkom je hĺbka asi 14 metrov, takže skok je bezpečný. Tento vstup sa nachádza v zátoke ktorá je pomerne frekventovaná a preto treba byť veľmi obozretný. Pristávajú tu malé motorové člny, ktoré vozia turistov na vyhliadkové plavby, rybári tu lovia na udice a na otvorenom mori možno zazrieť aj bóje sietí. Určite si nezabudnite vziať so sebou nôž a náhradná maska tiež nebude na škodu. Často tu treba rátať s morskými prúdmi, ktoré sú však veĺmi nestále a aj pre miestnych obyvateľov často nevyspytateľné. Keďže sa tu však vždy pohybuje veľa potápačov, neváhajte sa opýtať tých ktorí práve vychádzajú z vody, či sa stretli s prúdením a tiež ktorým smerom prúd ide. Večšinou sa tu objavuje prúd ktorý smeruje kolmo k brehu, čo je viac ako priaznivé, ale občas sa tu stretnete aj s prúdením pozdĺž brehu smerujúcim na západ, ktoré vá m môže spôsobiť vážne problémy s návratom naspeť do zátoky. Ak je more pokojné, tak po vstupe do vody plávajte po hladine na západ pozdlž pobrežia (nezabudnite si šnorchel), asi sto metrov až ku vstupu do malej zátoky. V prípade že je more nepokojné a hladinové plávanie je nebezpečné, ponorte sa do čo najmenšej hĺbky a plávajte pozdĺť západného reefu. Sledujte dno na úpetí reefu a pokračujte až kým neminiete druhú jaskyňu. Od tohto miesta sa dajte na severozápad cez malé údolie s hromadou balvanov až nad susedný reef. Teraz sa nachádzate na rovnakom mieste ako keby ste zvolili postup s plávaním po hladine. Zmente kurz na azymut 200 a plávajte v minimálnej hĺbke, v ktorej ešte dovidíte na dno. Asi po 70 metroch uvidíte mohutné tmavé teleso lode Um el Faroud v hĺbke okolo 30 metrov. Pri návrate z vraku odporúčam plynulý pomalý výstup počas plávania smerom k pobrežiu a bezpečnostnú zastávku spojiť s prehliadkou priľahlého reefu. Od zadnej časti lode plávajte pri miernom stúpaní na azymute 330, čím sa dostanete ku najbližšiemu výbežku reefu. Kopírovaním tohto reefu smerom na východ sa dostanete ku ústiu zátoky, v ktorej ste skákali do vody. Ponor na Um el Faroud nie je ponor kde by sa človek mohol kochať úžasnými scenériami a nafotiť množstvo fotiek hraničiacich s gýčom, avšak jednoznačne by ste tento ponor nemali vynechať kôli „nezaujímavosti“. Samotný vrak lode síce neobsahuje množstvo drobných detailov a zákutí, ako napríklad vrak P29 na opačnom konci ostrova, avšak pôsobí impozantne a pri tomto ponore si dokážete v plnej miere vychutnať potápanie ako také. Ak by som teda mal túto destináciu charakterizovať, tak by som asi nepovedal, že som sa bol potápať na skvelom vraku, ale skôr že som si pri jednom vraku skvele zapotápal. Pri tomto ponore si precvičíte ponáranie, vynáranie sa a plávanie na otvorenej vode len podľa kompasu a hĺbkomera bez vizuálneho kontaktu s dnom, alebo reefom. Ku slovu príde aj navigácia podľa kompasu a aj podľa terénnych znakov. Pri troške smoly si vyskúšate účinky dusíka na ľudský organizmus a pri večšej dávke smoly príde ku slovu aj Váš nôž. Plávanie v prúdoch je tu takmer pravidlom a svoju fyzickú kondíciu si preveríte pri prekonávaní dlhších vzdialeností. Ak sú podmienky ideálne, potom je tento ponor zvládnuteľný aj menej skúseným potápačom, avšak vo všeobecnosti sa jednoznačne nejedná o začiatočnícky ponor. Vzhľadom na večšie vzdialenosti a hĺbku je 15 litrová fľaša s nitroxom takmer nevyhnutnosťou. Tento ponor je dobrým kandidátom aj pre tréning dekompresného vrakového potápania s prienikom do interiéru lode.

W 127 Water Lighter (Coralita) – ostrov “Manoel Island”


Štát : Malta
Typ ponoru : Vrak
Vstup do vody : z brehu
Maximálna hĺbka : 23 m
Súradnice vstupu do vody : N 35 54' 04.59'' E 14 30'17.84''
Súradnice vraku : N 35 54'04.00'' E 14 30'14.25''

História lode W 127 Water Lighter (Coralita)

Aj napriek tomu, že sa nejedná o krížnik, alebo významný zaoceánsky parník, je história tejto lode viac než pozoruhodná. Ak budete o nej hovoriť s niekým z miestnych obyvateľov, nemôžete si nevšimnúť rešpekt a úctu s akou o nej zvyknú hovoriť a ani to ako sa o ňu stále zaujímajú. V roku 1915 požiadal Lord Fisher firmu James Pollock and Sons aby navrhla 200 motorových podporných plavidiel a tiež aby firma dozerala na ich stavbu. Tak vznikla séria lodí „X Lighters“, ktoré boli určené na podporu vojenských kampaní v Dardanely počas prvej svetovej vojny. Každá z lodí mala posádku 12 mužov, vážila 135 ton, dĺžku mala 35 metrov a šírku 6,5 metra. Na pohon jednotlivých lodí boli použité rôzne agregáty, pričom konkrétne X127 bola hnaná masívnym dvojválcovým motorom Campbell 80 BHP. Konštrukcia trupu lode bola založená na tvare trupu riečnych člnov z Temže, pričom zvláštne tvarovaná predná časť umožňovala, aby loď mohla nabehnúť na piesok pláže. Predná časť paluby bola mierne skosená nadol, takže pri pristátí na pláži dobre nadvezovala na nástupné mostíky po ktorých bolo možné bezpečne nakladať tovar, alebo dokonca voviesť zvieratá. Celá séria lodí rady X Lighters bola vyrábaná v 30 lodeniciach v Anglicku a Škótsku, pričom X127 uzrela svetlo sveta v Goole Shipbuilding and Repair Co. Beverly v Yorkshire. X127 bola pôvodne určená na prepravu vody z lodí na breh a preto obsahovala objemná vodné tanky a bola osadená vodným čerpadlom Tangye s otvoreným kľukovým kolesom. Neskôr počas vojny bola X127 mierne upravená (okrem iného pribudli konské schody na prednej palube) na vyzdvihovanie vojakov a koní z brehu. X127 bola v roku 1920 ako jedna zo 16 X Lighterov predaná na Maltu do civilnej služby, kde zpočiatku opäť slúžila svojmu pôvodnému účelu – teda preprave vody a neskôr bola prestavaná na prepravu paliva, ktorým zásobovala ponorky. 6.marca 1942 bolo prístavisko ponoriek bombardované podvodnými bombami. X127 nedostala priamy zásah niektorou z púm, avšak výbuchy boli natoľko silné, že vodná tlaková vlna z 20 metrov vzdialeného výbuchu dokázala vyrvať v trupe lode širokú dieru a poslať X127 ku dnu na mieste na ktorom sa nachádza dodnes.

Infraštruktúra

Lokácia na ktorej je potopený X127 je na poloostrove priamo vo Vallete (hlavné mesto Malty), na ktorom sa nachádza viac historických pamiatok chránených zákonom a miest na ktorých prebiehajú historické výskumy. Pre vstup na ostrov je potrebné prejsť cez vrátnicu, kam sa dostanete iba s divemasterom s potrebnou certifikáciou a povolením. Pre tento ponor je teda viac ako odporúčané, obrátiť sa na niektorú renomovanú potápačskú bázu a ich divemasterov. Keďže parkovanie a vstup do vody sa nachádza v neverejnom priestore, nenájdete tu vôbec žiadnu infraštruktúru, ako bufet, alebo toalety. Maltania sú veľmi citliví na svoju históriu a ich historické dedičstvo a len veľmi neradi vidia niekoho vykonávať svoje potreby v rozvalinách pamiatok, alebo priľahlých kríkoch. Zastavte sa z tohto dôvodu pred ponorom preventívne v meste, aby ste sa vyhli možným nedorozumeniam v areály ostrova.

Lokácia

Autá sa parkujú v ohybe cesty, pri ktorom je dostatok miesta kam si môžte rozprestrieť igelitovú plachtu a pokojne si na nej naširoko porozkladať všetko vybavenie. Najjednoduchší vstup do vody je pri budove niekdajšej nemocnice, kde môže potápač zostúpiť po kameňoch až do úrovne hladiny a od tiaľ skočiť do vody. Výstup z vody nie je kôli neupravenému kamennému brehu úplne pohodlný, ale vďaka prevládajúcemu priaznivému počasiu bez vlnobitia, ľahko zvládnuteľný. Vrak X127 Water Lightera je ľahko dosiahnuteľný aj pre začiatočníkov a vďaka zálivu sú na ňom prakticky stále veľmi priaznivé podmienky. Kôli spomenutým faktom je lokácia navštevovaná veľmi intenzívne aj menej zručnými potápačmi, ktorí sediment zvíria na úroveň dohľadnosti známej z jazerného potápania.

Ponor

Do vody sa vstupuje popri múre niekdajšej nemocnice, kde je priamo pod reefom hĺbka asi 2m – 3m, takže skok do vody je bezpečný. Kamenný breh tvorený balvanmi a kusmi erodovanými z priľahlej budovy je vysoký asi 5 metrov a potom prechádza do pomaly sa zvažujúceho dna pokrytého slabým porastom trávy a rôznymi rárohami ktoré sa tu za roky nazbierali. Niekto by mohol povedať, že je to bežné smetisko ktoré môžme nájsť pod každým mestským pobrežným múrom, avšak v tomto prípade sa jedná o skutočné historické nálezisko. Je tu možné nájsť historické predmety z pred 400 rokov, avšak prevládajú predmety pochádzajúce z nemocnice týčiacej sa priamo nad vodou. Železnú konštrukciu nemocničnej postele je vidieť na prvý pohľad, avšak pri bližšom preskúmaní dna tu nájdete aj iné artefakty, ako napríklad ampulky z liekov, aké už dnes nevidieť, dlahy, kovovo sklenené injekcie a podobné nemocničné predmety z vojnového a predvojnového obdobia. Ako kuriozitu je možné spomenúť fajky ktorých sa tu našlo úctyhodné množstvo. Pacienti kôli dymu zvykli potajomky fajčiť v oknách a keď sa nečakane objavil zdravotník, tak najjednoduchším spôsobom ako sa fajky zbaviť bolo, hodiť ju „cez palubu“ . Pokračujte pozdĺž brehu v hĺbke 5m – 7m popod budovu nemocnice, krížom cez historické nálezisko až kým neprídete ku prednej časti lode ktorá je v hĺbke 5 metrov. Na prednej časti paluby môžte vidieť priečne lišty, ktoré slúžili ako „konské schody“ pri naloďovaní koní pri záchrane vojakov. Pokračujúc ponad loď sa dostanete ku dvom otvoreným poklopom cez ktoré sa dostanete do vnútra lode, ku vodnému čerpadlu. Priestor to nie je veľký, takže sa do neho zmestia tak dvaja potápači, avšak ak si chcete naozaj dobre prezrieť impozantné teleso pumpy s otvoreným prevodom, vstupujte do priestoru po jednom, pričom partner na Vás bude dávať pozor vo vstupnom otvore. Podlaha miestnosti je pokrytá jemným sedimentom, preto ak si nie ste istý svojím vyvážením, radšej sa uspokojte iba s pohľadom dolu hlavou cez poklopy v strope miestnosti. Ak budete postupovať okolo vraku po vzdialenejšej strane, uvidíte približne v polovici trupu masívnu trhlinu z niekdajšieho bombového útoku, ktorý X127 kedysi poslal ku dnu. Cez trhlinu sú vidno síce ťažko identifikovateľné, avšak o to zaujímavejšie detaily vnútra lode. Ďalším miestom kde sa dá vôjsť do útrob lode je strojovňa v zadnej časti, ktorej dominujú dva masívne valce Campbellovho motora. Po celej lodi je množstvo okienok, otvorov a priezorov v ktorých na vás zažmurkajú najrôznejšie kraby, chobotnice, alebo murény, ktoré sa tu za tie roky udomácnili. Napriek veľmi jednoduchému a ľahko zvládnuteľnému ponoru by X127 nemal vynechať žiadny potápač, ktorý zavíta na Maltu. Celé miesto má zvláštne čaro autentičnosti, ktorá chýba večšine „ošetreným“ a umelo zanoreným lodiam fungujúcim ako potápačské vraky. Podľa impozantne poskrúcaných kusov železa si dobre uvedomíte silu, akou sa do lode oprel výbuch. Keď potom budete plávať okolo kormidla a lodnej skrutky, všimnite si že kormidlo nie je v priamom smere, ale je vytočené na stranu. Pri torške fantázie si ľahko predstavíte námorníka ktorý počas bombového pekla zápasil s kormidlom lode a snažil sa ju vyviezť z napadnutého zálivu. Nezabudnite si so sebou zobrať kvalitné a silné svetlo. Pre samotný ponor síce nie je nevyhnutné, avšak bola by škoda nenazrieť do všetkých zákutí ukrytých v tmavých kútoch interiérov, alebo za okienkami lode X127 Water Lighter.

Ťažné remorkéry St.Michael a 10


Štát : Malta
Typ ponoru : Vrak
Vstup do vody : z brehu
Maximálna hĺbka : 22 m
Súradnice vstupu do vody : N 35 52' 01.08'' E 14 34'28.41''
Súradnice vrakov : N 35 51'52.75'' E 14stup 34'33.37''

História remorkérov St.Michael a 10

História týchto lodí nie je ničím výnimočná a ani v nej nenájdete žiadne udalosti ktoré by mali vplyv na chod dejín – ako napríklad v prípade lode HMS Maori, alebo Corality. Lode St.Michael a „10“ celý svoj život slúžili v hlavnom Maltskom prístave ako ťažné remorkéry a preto o nich neexistuje ani veľa záznamov a fotodokumentácie. Anonymitu takéhoto typu lodí dokazuje aj úplná absencia mena jednej z nich, ktorá namiesto niečoho veľkolepého a patetického, ako napríklad „Nezávislosť“, alebo „Sloboda“, nesie iba jednoduché označenie „10“. K histórii týchto prístavných robotníkov môžme povedať vlastne iba to, ze St.Michel (20 m na dĺžku) a „10“ (16 m na dĺžku) boli na konci svojho pracovného života úmyselne potopené 16.mája 1998 pri výbežku Zonquor point, ako morská atrakcia a umelé útesy pre potreby športových potápačov. Pred potopením boli obe lode na potopenie dôkladne pripravené. Kompletne bol odstránený ich náter, vymontované motory, vypustené a zneškodnené mazivá a palivo a tiež boli odmontované poklopy a dvere, aby nešťastnou náhodou neuveznili menej opatrných potápačov vo svojom vnútri.

Infraštruktúra

Vraky St.Michael a „10“ sú ponorené pri výbežku Zonquor point na ktorom nie je okrem plaveckého bazéna takmer nič. Autá sa tu parkujú pri obrubníku cesty a v blízkom okoklí nie je žiadna reštaurácia, ani toaleta. Potápačmi táto lokalita tiež nie je prehnane navštevovaná, takže rátajte s tým, že Vaše auto môže stáť počas celej doby ponoru osamotene a bez dozoru. Je nanajvýš nepravdepodobné, že by niekto kradol auto na tak malom ostrove ako je Malta, ale mohlo by sa stať, že by niekoho mohol zaujať Váš mobilný telefón, alebo fotoaparát zabudnutý na sedadle.

Lokácia

Vraky ktoré sú naším cieľom nie sú priamo chránené žiadnym zálivom a výbežok Zonquor point ich prekrýva iba čiastočne. Napriek tomu je možné sa tu stretnúť s prúdmi iba zriedkavo, avšak stáva sa že musia potápači rátať pri vstupe do vody s pomerne nepríjemným príbojom.

Ponor

Do vody sa dá vstúpiť na niekoľkých miestach, pričom všetky tri vstupy prichádzajúce do úvahy sú neupravené a preto treba dávať pozor na pošmyknutie. Najmenej sa po súši nachodíte, ak hneď za priechodom cez múrik pôjdete vpravo, miniete soľné nádrže a potom sa pustíte kolmo k moru. Na tomto mieste je reef pomerne členitý, takže tu nájdete dostatok možností kam stúpiť pri vyliezaní z vody, avšak nakoniec aj tak skončíte tak, že plutvy vyhodíte širokým oblúkom na súš, poobzeráte sa či sa niekto nepozerá a z vody vypochodujete po štyroch. Hneď za reefom je hľbka asi 3 metre, takže pri vstupe do vody môžte bez obáv skákať. Bližšia z lodí „10“, je vzdialená od brehu asi 100 m, preto je rozumné kôli šetreniu vzduchu vziať so sebou do vody šnorchel a doplávať nad vraky po hladine. Z brehu poplávate na azymute 180 asi 40 - 50 metrov a potom sa ponorte do hĺbky v ktorej dovidíte na dno a pokračujte rovnakým kurzom. Keď sa dno začne prudko zvažovať, ponorte sa až úplne dolu a keď dno dosiahne hĺbku 21 metrov, tak ste už takmer pri cieli. Dohľadnosť na tejto lokalite nebýva najlepšia, preto majte oči otvorené. Loď „10“ leži v piesku blízko okraja reefu, preto ak aj nenájdete vrak hneď pro zostupe preskúmajte niekoľko metrov pozdĺž reefu a určite naň narazíte. Po preskúmaní lode „10“ sa môžme vydať ku St.Michael, ktorá je vzdialená od prvej lode asi 60 metrov. Večšinou býva z „10“ ku St.Michael natiahnutý vodiaci špagát, takže prechod ku druhej lodi je pohodlný a bezpečný. Ak vodiaci špagát k dispozícii nebude, pokračujte po azymute 90 až kým nenarazíte na St.Michael. V oblasti Zonqor point nebýva najlepšia dohľadnosť, preto odporúčam vziať na ponor naviják, ktorý Vám promôže ľachsie odmerať vzdialenosť medzi brehom a prvou loďou, ako aj vzdialenosť medzi prvou loďou a St.Michaelom. Ak teda netrafíte St.Michael hneď na prvý pokus, nechajte sa lankom navijáku viesť po kruhovej dráhe, s polomerom 60 metrov od lode „10“. Naviják Vám zároveň zabezpečí bezpečnú a efektívnu cestu naspeť ku východiskovému bodu. Bez vodiaceho lanka by vás pri 100 metrovej vzdialenosti aj malá odchýľka kompasu mohla odkloniť tak, že by ste pred výstupom z vody museli namáhavo plávať niekoľko desiatok metrov po hladine v príboji. Ponor na ku vrakom „10“ a St.Michael je fyzicky namáhavý a náročný na Gas management a navigáciu. Ak ste teda nadšenec, ktorý si chce oba vraky pozrieť dôkladne, rozložte si túto destináciu radšej na dva ponory a v oboch prípadoch šetrite silami, vzduchom a nezabudnite na umelé svetlo a navijak. Vzhľadom na nízku dohladnosť býva na vrakoch aj málo prirodzeného svetla, preto odporúčam použiť namiesto jedného svetla, plnú výbavu svetiel (jedno hlavné svetlo a dva backupy).

<<< Späť

Vytvoril ©Miloš 2018 s pomocou tejto stránky.   Môj kontaktný   E-mail